P.S. - Je to len kúsok, ale budem pridávať ďalej. A ešte jedna vec. Je to bez kapitol, na tie počkám s ukončením celého románu.
Kernoxermon
Po opustení Mytorianských lodeníc bola Admirálska loď najmodernejším vesmírnym plavidlom v celom útočnom a obrannom systéme planéty. Bola návrhom samotného Vládcu, Lorda Protektora. Jej dĺžka bola dvojnásobne väčšia ako u najmodernejších krížnikov a jej výbava obsahovala dovtedy najvýkonnejšiu zbraň, Laserové delo. Lord Protektor bol nadmieru spokojný. Všetky plány, ktoré vytvoril, technici splnili do bodky. Po dlhšej prestávke preto dostal znovu chuť na výpravy.
„Pobočník, znovu sa vydám na výpravy. Oznám veliteľom, že sa bude konať porada.“
„Áno pane. O aký čas pane?“
„O dvadsať kvantov.“
„Samozrejme pane.“
Porada sa mala konať v budove, v ktorej sa nachádzali. Bola to najvyššia budova na celej planéte. Volala sa Agarus Katar. Bola kráľovskou vežou celej planéty Mytorian. Medzi obyvateľmi však bola viac znám pod menom Sagaras Kat, Výšková budova. Zasadacia miestnosť bola na tridsiatom rakde. Lord Protektor tam už v predstihu čakal na veliteľov.
Zasada//čka mala v zariadení jeden dlhý stôl a asi štyridsať stoličiek. Inač v nej nič nebolo.
„Pane.“
„Pekný deň Varas.“
Velitelia si posadali za stôl. Chvíľku ticha prerušil Lord.
„Som rád, že ste prišli všetci.“
„Prepáčte,“ ozval sa Pobočník, „ale chýba Veliteľ Asran.“
„Čo s ním je?“
„Neviem pane. Nedostavil sa.“
„Dobre teda. Začneme bez neho.“
„Môj Lord, kam sa mienite vydať na výpravu?“
„Do kvadrantu ..................... kard.“
V miestnosti sa rozhostilo ticho. Každý z nich dobre poznal hlásenie 00-....... Bolo to prvé hlásenie z misie na inej planéte mimo sústavu Mytorian.
„Pane, dobre ste to zvážili?“
„Dobre som to zvážil. Prešlo niekoľko tisíc, ak nie milión randarov. Už dávno tam podľa mňa je mysliaca forma života.“
„Skoro všetci Fanovarovia s tej misie na nej zahynuli pane!“
„To hovorí len to hlásenie. Tie zvery čo tam podľa toho boli tam už nebudú! A nezabudol som na varovania. Považujem ich už za zastarané! Ale len vďaka nim máme dieru v nose? My sme s nimi splynuli! Takže je to i naša história.“
„Mienite ísť s Admirálskou loďou?“
„Nie. Len staršími krížnikmi radu 520 – dakard.“
„V poriadku pane.“
Veliteľ Varas len v poslednej chvíli zarazil ostatných veliteľov. Lord Protektor bol totiž v politických kruhoch známi práve svojou výbušnosťou. Ten sa teraz pozeral po niekoľkých veliteľoch ako keby mu niečo spravili. Bola to zlosť.
Pobočník veliteľov po asi desiatich markanoch vyprevadil zo zasadačky. Lord Protektor nastúpil do osobného výťahu a zapadol znovu do tieňa minulosti. Na jeho poschodie nemal nikto okrem neho prístup. Ratnos Pneren Ikaron zase vyplával v snoch vládcu na povrch.
Na druhý deň sa ukončili prípravy na odchod. Krížniky čakali na obežnej dráhe len Lorda Protektora. Po piatich kvantoch sa zapol transportér a Lord sa preniesol na prvú loď v tvare.
„Pane, kurz nastavený. Velitelia čakajú na povel.“
Lord Protektor stál oproti sklu na mostíku a sledoval smer, ktorým sa chcel vydať. Na mostíku boli rôzny technici. Od tých čo ovládali komunikáciu a preklady, cez tých čo kontrolovali fyzikálne dôležitosti prieskumu až po bojových technikov a opravárov lode.
„Štart!“
Lode vytvorili Priestorové okno a zmizli v ňom. Rasa stavila na techniku. Priestorové okno sa nepoužíva často. Lode by v ňom dlhšie nevydržali kvôli nedostatočnej pevnosti trupu. Preto z okna vyskočili niekde pred stredom danej sústavy.
„Draky nech nás chránia pane.“
Pred nimi s objavil obrovský plynný obor. Obkolesoval ho tenký prstenec. Na povrchu atmosféry sa pohybovali mraky závratnými rýchlosťami. Lorda zaujala obrovská červená škvrna na južnej časti planéty.
„Zistite rýchlosť toho víru!“
„Pre staré kráľovstvo a vládcov. Skoro štyri tisíc arkardov!“
„Pane. Hlásim výpadky umelej gravitácie!“
„Skontrolujte magnetické pole planéty! Rýchlo!“
„Vyše deväť tisíc skarnov!“
V tom čase boli hrozne blízko planéty vo vnútornej časti najbližších mesiacov.
„Okamžite preč!“
Nestihli to všetci. Jeden z krížnikov roztrhali slapové sily. Doslova ju roztiahlo.
„Koho to bola loď? Kto na nej velil?“
„Veliteľ Kasmor.“
„Koľko bolo na palube vojakov?“
„tisíc dvesto tridsaťosem so šesťdesiatimi dôstojníkmi , štyria generáli a veliteľ.“
„Pošlite na Mytorian správu o strate.“
Lord sa vduchu zamyslel.
- Prvá misia na “Modrú planétu“ začala podobne. –
Po erde letu dorazili k červenej planéte. Bola pre nich úplne nezaujímavá. Leteli ďalej a po tridsiatich kvantoch dorazili k svojmu cieľu.
„Skontrolujte atmosféru! Je to prvoradá vec. Potom sa zaoberajte ďalšími vecami.“
„Atmosféra je pre nás dýchateľná. Od prvej misie je tu však viac emisií a nebezpečných plynov, ohrozujúcich atmosféru.“
„Znečistenie znamená inteligentný život. Pokúste sa objaviť väčšie mestá.“
„Hlásim približujúci sa objekt na senzoroch.“
„Má nejaké zbrane?“
„Nie. Je však jasné jeho využitie. Je to komunikačný satelit.“
„Napojte sa na neho . Treba stiahnuť tunajší jazyk, nech sa vieme dorozumieť.“
V tom momente ako vykonali rozkaz a napojili sa na satelit, počítače prestali stíhať.
„Pane! Zachytili sme obrovský počet jazykov! Počítače nestíhajú!“
„Čože? Koľko ich je? Chcem čo najpresnejší počet!“
„Vyše deväťdesiat rôznych jazykov a počet stále rastie!“
„Táto planéta je ešte stále v období vojen a temna. Určite medzi sebou stále bojujú.“
„Pane, objavili sme niekoľko väčších miest. Sú roztrúsené hlavne v oblasti severnej pologule.“
„To znamená len ďalšie problémy.“
„Je tu i jedna dobrá správa pane. Objavili sme jazyk, ktorý je gramaticky identický zo staromytoriančinou.“
„Porovnali ste to?“
„Áno pane.“
„Ďalšie objekty na senzoroch pane.“
„Ich smer?“
„Letia priamo sem! Sú to bojové lode!“
„Skontrolujte ich výzbroj!“
„Sú ešte ďaleko pane.“
„Čas ich príletu?“
„Za tri markani, dva markani, markan. Sú v dosahu. Opustili atmosféru a pokračujú v lete.“
Situácia sa zmenila. Síce na tom Lord nebol zle, nevedel čo od protivníka očakávať. Bola to skúška pre neho i posádku jeho krížnika. Zbrane na palubách tých lodí boli. To vedel. Netušil však aké.
„Chcú s nami komunikovať.“
„Nadviažte spojenie. Identifikovali ste jazyk?“
„Áno pane. Obávam sa však, že nám bude teraz na nič. Tieto lode sú z iného kontinentu ako jazyk, ktorý sme našli.“
„Do lerdu. Skúste sa cez to prepracovať. Na teraz sa stiahneme, ale nie ďaleko.“
„Áno pane.“
Lord Protektor videl, ako sa “Modrá planéta“ mení na guľu veľkosti slepačieho vajca. Cudzie lode ich však stále sledovali.
„Už ste sa cez to prelúskali?“
„Áno pane.“
„Uvidíme, či sa dorozumieme.“
Vyslali ten istý signál, čo k nim prišiel od cudzích lodí. Lode zastavili, ale pripravili si zbrane.
„Pane, pripravili zbrane!“
„Nadviažte konečne nejaké spojenie!“
„Skúste rádiový signál chlapče.“
To bol veliteľ lode. Bol to starší pán.
„Zachytili sme ich. V jednom kuse sa tam opakuje to isté.“
„Čo sa tam opakuje?“
„ – Opustite priestor planéty, inak budete zničený. – a znie to príliš mechanicky.“
„Žijúci stroj? Zvláštne. Vyšlite presne to, čo poviem, ale presne. – Som Lord Protektor a tento priestor v sa opustiť nechystám. Vzdajte sa! Je to vaše jediné východisko! Máme početnú prevahu! Nech ste kto ste, vzdajte sa! - “
Cudzie lode ostali nehybne stáť. V tom sa z reproduktora ozval hlas. Tentoraz už znel v poriadku.
„Lord Protektor, opustite priestor! Toto bolo posledné varovanie!“
„Je nejaký drzí. – S kým sa rozprávam? -“
„Major letectva Spojených štátov Amerických John Thomas McBridge. Okamžite opustite priestor!“
Lord Protektor vyvalil oči na reproduktor a spolu s ním celý mostík.
„To je ale meno. Táto planéta je naozaj ešte zaostalá aj napriek pokroku. A ešte je aj nevychovaný. Zamierte zbrane na obe lode! Pripravte sa na paľbu!“
V tom momente cudzie lode zaútočili. Boli neskutočne rýchle.
„Pane, klesá tlak na troch palubách.“
„Čože?“
„Prerazili trup aj štíty.“
„Rýchlo odtiaľ dostaňte vojakov a odstavte ich. Do lerdu. Čo to majú za zbrane?“
Strhla sa bitka. Druhá strana v nej čoskoro stratila prevahu. Lode z “Modrej planéty“ sa dali na rýchli ústup.
„Čo ďalej pane?“
„Hláste straty.“
„Sú poškodené krížniky 1, 13, 21, 25 a 31. Všetko len problém s poklesom tlaku.“
„Okrem tých čudných zbraní strieľali aj iné?“
„Áno pane. Vyzeralo to ako rakety s pred štyristo randarov.“
„Len toľko sú pozadu? To je málo. Čakal som väčšiu medzeru.“
„Vaše rozkazy pane.“
„Opravte škody a pripravte sa na zostup. Planéta sa zdá byť menšia ako Mytorian.“
„Áno pane, je. Jej gravitácia je menšia o deväťdesiat skarnov.“
„Tie rakety spôsobili poškodenia?“
„Nie pane. Zadržali ich štíty.“
„Dobre. Keď budeme pripravený, začnite zostup.“
„Áno pane.“
O niekoľko kvantov začali zostupovať. Netrvalo im to dlho. Prešli do najnižšej vrstvy atmosféry a objavili sa nad vodou.
„Skontrolujte senzory! Nemienim sa nechať zaskočiť.“
„Pane! Senzory sú plné malých neznámych objektov!“
„Neznámych objektov? Čo mi to tu vravíte?“
V tej chvíli začala katastrofa. Loďou otriaslo niekoľko výbuchov. Mostík bol hore nohami. Sklo na ňom sa rozbilo a Lord videl, ako sa niekoľko horiacich lodi rúti do vôd. Ostatné sa snažili opätovať paľbu, ale stroje boli už príliš ďaleko.
„Straty?“
„Štíty sú vyradené. Senzory sú preč. Zásoby energie sú takmer preč. Boli poškodené energobloky dva až desať s toho väčšina je úplne zničená. Horia paluby jeden až dvanásť a motory sú ťažko poškodené. Jediné, čo nás ešte drží vo vzduchu sú pristávacie trysky.“
„Skontaktujte sa s ostatnými loďami. Treba nájsť nepoškodené a ľahko poškodené lode. Ostatné treba rýchlo opustiť. Koľko energie je ešte v jednotke?“
„Asi dvadsať percent. Pristávacie trysky neboli konštruované na takúto zaťaž.“
„Tak sa ponáhľajte! Všetci na palube sa pripravte na núdzovú evakuáciu!“
Lord Protektor ako jeho prvá snaha prísť na “Modrú planétu“ a uspieť vyšla na zmar.
„Bolo zničených sedem lodí, ďalších šesť bolo ťažko poškodených a štyri ľahko.“
„Naloďte sa hlavne na menej poškodené lode. Na ťažko poškodených spusťte autodeštrukciu, ak je to možné. Ak nie, zničte ich.“
„Áno pane.“
„Nabudúce sem prídeme lepšie vybavený, s Admirálskou loďou.“
„Samozrejme pane. Teraz Vás však prosím, aby ste opustili mostík.“
Posádky preniesli ranených a mŕtvych na paluby nezničených lodí. Ostatné tam nechali a zničila ich autodeštrukcia. Prešli atmosférou a opustili planétu.
„Tak predsa sa história opakovala. Ale moja pomsta príde čo nevidieť.“
Lord Protektor stratil do hromady o štrnásť lodí a asi dvadsaťtisíc vojakov a veľa zranených. Nevedel čo ho čaká a predsa tam prišiel ako začiatočník so zastaranými loďami. Zatiaľ nevedel ako rasa vyzerá ani ako sa volá. Mohol si byť však istý, že slabá nie je.
Major John T. McBridge zatiaľ pristál so slabo poškodenou loďou neďaleko svojej základne niekde v púšti v štáte Arizona. Jeho posádku tvorilo ďalších päť ľudí. Museli sa ponáhľať. Jeho kolega a zatiaľ len neznámy priateľ havaroval a musel mu ísť na pomoc. Vo vzdialenosti pätnásť miľ od základne horelo palivo a strelivo z lode menom Kid. Bol to novší model inteligentnej lode. Starší model a jediný prototyp bol ten jeho. Volal sa Tim, ale jeho technické označenie je ITM – Inteligent Thinking Machine. Bol schopný vlastného rozhodnutia, plniť hlasové rozkazy a mal aj vlastnú osobnosť. Bol to ďalší krok k dobývaniu vesmíru v roku 2096. Kid nemal technické označenie. John sa so svojimi spoločníkmi rýchlo ponáhľal na miesto havárie. S Kida ostal skoro len šrot. Kabína mala na šťastie spevnenú konštrukciu a pilot mal preto veľkú nádej na prežitie. O plameňoch to však neplatilo. Viliam Travis mal šťastie v nešťastí. Kabína pristála tri metre od plameňou aj s väčšou časťou hlavnej časti kokpitu. Tam boli hlavné jednotky Kida. Zvyšok lode sa zmenil na horiace trosky.
„Rýchlo ho treba odviesť do nemocnice!“
„Máš pravdu Lea.“
John sa chytil vysielačky.
„Tim, oznám na veliteľstve, že majú pripraviť operačnú sálu.“
„Samozrejme John.“
„Ted, Poď mi pomôcť tým vyprosťovacím zariadením.“
„Jasné šéf. Jerry, sem poď.“
„Ja sa postarám o Kida.“
„Ty a tá tvoja elektronika. Idem ja.“
„Vďaka Sandra.“
Lea zatiaľ pripravila nosítka, infúziu a nakladací priestor. Väčšinu nákladu síce tvorilo strelivo, ale miesto sa vždy nájde.
Za ten čas dostali dokaličeného Viliama von z trosiek. Lea vtedy dobehla s nosítkami.
„Opatrne s ním! Ešte dýcha, pulz má slabý. Sakra. Toto mu dajte okolo krku. Poriadne ho uchyťte! A teraz rýchlo do nemocnice.“
„Ja tu ostanem. Musím niečo zachrániť s Kida!“
„Dobre Jerry. Ostatný pohyb!“
Lord Protektor bol v tom čase na ceste domov. Kvôli poškodeniam niektorých lodí nemohol vytvoriť Priestorové okno a musel cestovať klasickým spôsobom. Mal veľmi zlú náladu. Len sedel na mostíku a spriadal plány na pomstu. Pozeral sa na makety lodí, ktoré odštartovali problémy. Keď priniesli maketu malého lietadla, prekvapený Lord nechápal, čo to má znamenať.
„Čo je to?“
„Pane, tieto stroje nám zničili trinásť lodí.“
„Ako je to možné?“
„Priblížili sa, keď sme vošli do najnižšej vrstvy atmosféry. Zhadzovali veľké množstvo výbušného materiálu. Prišli sme k záveru, že štíty lodí tento nápor nevydržali a skolabovali?“
„Poradili by si s nimi stíhače?“
„Áno pane. Je pravdepodobné, že ide o ťažké stroje s malou obratnosťou.“
„Dobre. Keď sa priblížime k Mytorianu, odošlite rozkaz, aby všetky lode vyzbrojili ťažkou muníciou a pripravili hangáre pre síhačky ...........-29. Admirálska loď nech bude vyzbrojená všetkými zbraňami, ktoré som pre ňu navrhol!“
„Áno pane.“
Dôstojnik už odchádzal, keď ho Lord zastavil.
„Tieto lode sú na to asi ako?“
„Tá vpravo vyzerá byť staršia. Má len malé poškodenia. Tá vľavo však dostala po krete. Keď ju naše senzory zachytili naposledy, bola už značne poškodená a mierila do atmosféry.“
„Myslíte si, že jej posádka pri havárií zahynula?“
„Je to možné pane.“
„Vďaka. To je všetko.“
Lord Protektor sa postavil a pozeral na sklo mostíka, ktoré ho delilo od vesmíru. Nakoniec si sadol a pozeral znovu zamyslene dopredu.
Keď dorazili k Mytorianu, vystrojili padlým pohreby. Tých čo pochovať mohli, pochovali. Ostatným vytvorili len náhrobok. Veľa mytoriančanov prišlo o príbuzných. Lord Protektor aj kvôli nim vystrojil Admirálsku loď na jej prvý boj. Na všetko dozeral osobne. Najnovšie krížniky typu ......-2...... boli naložené stíhačmi a veľkým množstvom pechoty a energetických blokov. Invázne sily boli veľké. Lord Protektor rátal s húževnatým odporom.
Po prehliadke nakladacích dokov sa vrátil do Agarus Kataru. Výťahom sa dostavil na šesťdesiaty rakd. Ľahol si do postele a zaspal. Prekvapila ho minulosť.
- Ocitol sa v tesnej kancelárií, kde pracoval ako mladý vojak. Jeho otec vtedy zahynul. Nebola to obyčajná nehoda a ani len boj. Ratnos tam skúmal ostatky sondy, ktorá bola dôvodom smrti jeho otca. Bolo to v tej chvíli, keď zistil, že sonda nie je z Mytorianu, ale z planéty zvanej menom Zem. Sonda sa volala Voyager. Po odovzdaní správy ho skoro zničil jeho vlastný objav. Každý ho vysmial. Dokonca sa mu jeho brat, dvojča, otočil chrbtom. Ratnos stratil chuť žiť. Takmer ho vyhodili z armády. Znenávidel Zem, Ľudí a dokonca aj svojich spoluobčanov. Rozhodol sa, že sa stratí. Avšak len na oko. Preťal všetko, čo ho pútalo k rodine. Poslal svojho brata na smrť. Poškodil mu auto a nastavil diaľkové ovládanie. Keď sa jeho brat vracal domov, do skladu nebezpečného materiálu sa na likvidáciu poslal vysoko nestabilný a výbušný materiál. Na križovatke mu vyradil brzdy a jeho brat sa vrútil medzi nákladiaky. Výbuch rozmetal priľahlé budovy a po jeho bratovi neostalo ani stopy. Ratnos Pneren Ikaron zmyzol zo scény.-
Lord Protektor sa spotený prebral zo sna, alebo skôr nočnej mory. Vystrašený vlastnou minulosťou si spomenul. Narýchlo sa preobliekol a zamieril do dokov. Náhla návšteva vládcu každého prekvapila.
„Pane? Čo sa deje?“
„Chcem vidieť jazyky “Modrej planéty“! Okamžite!“
Vojak, čo tam stál, bol v okamihu preč. Za necelých päť kvantov sa vrátil. Šiel s ním hlavný technik sj s labtopom .
„Pane. Tu sú všetky zachytené jazyky z navštívenej planéty.“
Lord chytil počítač a začal prezerať. Niekde v polovici sa zastavil.
„Máte aj iný počítač?“
„Áno pane.“
„Záznamy z neho?“
„Externý disk.“
„Dobre.“
Počítač odhodil takou silou, že sa pri náraze do steny rozpadol na niekoľko stoviek kusov.
„Pane? Je vám niečo?“
„“Modrá planéta“ sa volá Zem!“
„Viete to naisto?“
„Určite. Prečítajte si záznam vojaka Ratnosa Pnerena Ikarona. Tam to stojí.“
Veliteľ čo tam stál ostal ako obarený. Ten dokument bol pred štyridsiatimi randarmi zapečatený. Nikto k nemu nemal prístup. Iba on vedel kde je.
„Pane, ako o ňom viete?“
Lord na neho pozrel a privolal ho rukou k sebe. Tušil, že má na starosti tých málo tajných vecí čo na planéte boli pod jeho ochranou.
„Niečo ti poviem Morak. Ja, som ten, kto to hlásenie napísal! Ak o tom niekomu povieš čo len slovo, tak zle skončíš.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár