Dúfať v takejto chvíli na obrat, je ako veriť, že sneh je v skutočnosti ľudská slza. Je to možné, no málo pravdepodobné.
Včera som zažila snáď ten najdlhší deň vo svojom živote. Spomenula som si, aké to je, byť bezbrannou, slabou, sklamanou.
Nedokázala som to síce precítiť, ale videla som, že mnohých to vzalo viac, než mňa, aj keď sa to týkalo iba mňa.
Videla som slzy v očiach ľudí, ktorí verili v moje víťazstvo, a úsmev v tvárach ľudí, ktorí prosili za moju prehru.
A ja som nespravila nič, len to, čo odo mňa všetci očakávali. Zničila som nepriateľa a pokorila všetkých, čo sa mi postavili do cesty.
Cítila som sa ako nástroj, ako predĺžena ruka tých, ktorí túžili po pomste. A pritom som mala vlastný cieľ. Chcela som im len ukázať, že dokážem nemožné, a oni ma nezastavia.
Čo som vlastne dokázala???
Čím som vlastne bola???
Čím som???
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár