Deň pre tým som sa dozvedela, že zajtra pojdeme na vylet do Bratislavy...tento výlet by nebol vobec vynimocny, keby v tom meste nebola skupina, ktoru som milovala...a milujem doteraz. Tešila som sa, nevedela som sa dočkať, na ten koncert som chcela ist ale rodicia mi to zakazali. Bola som sklamana ale casom som sa zmierila s tým, že tam jednoducho nepojdem...ale ked mi rodicia povedali, že ideme do BA v den D...bola som nesmierne stastna...nevedela som sa dockat...napisala som si zoznam vecí, ktoré som si tam chcela urcite zobrat, vyprazdnila som si mobil...mala som absolutne volnu pamat, mala som nachystanu mapu BA- jednoducho všetko, čo som len potrebovala....tu noc som nemohla ani poriadne spat...tak som sa tesila...vstala som ako prva a tak som vsetkych zobudila ja...cestou do BA som pozerala z okna a stale som sa pozerala na hodinky...okolo 10,00 hod sme dosli do BA...isla sme najskor do nejakeho velkeho obchodneho centra...obchody sa prave otvarali...a kedze tatko by si nenechala ujst navstevu knihy...to je jeho.-..isli sme tam vsetci...a co tam nebolo?!...haluz...taka ta velka papierova postavicka mojej oblubenej skupiny- ...ak ste na to ete neprisla...aka skupina to je...poviem vam to...TOKIO HOTEL...bola som z toho uplne hotova...furt som pri nej stala...a obzerala si ju...asi 5 minut...potom tato zavelil na odchod a tak sme isli...navstivili sme ete par obchodov a potom sme okolo 13,00 isli ku znamym na navstevu...ti znami mali syna...10 rocneho...chodil do skoly vo Viedni...pretoze byvaju v Petrzalke...pocuval tuto skupinu tiez...vobec som sa nevenovala dospelym...tato mi totiz povedal, že ak sa pojdem zahrat s jednym malym, 7 rocnym dievcatkom, ...ktore bolo, mimochodom, hrozne otravne...pojdeme k Inchebe...a to bol predsa moj sen...posledne 3 mesiace a tak som sa isla HRAT....bolo to hrozne...ruzovy palac s barbienami...1,5 hod som sa musela robit, ze ma to strasne bavi a ze je to strasne zabavne...ale ked som si pomyslela, že je to kvoli Inchebe...dalo sa to prezit....ked sme zisli po tej 1,5 hodine dole...lebo aj ju to uz prestalo bavit, dospeli ma zavolali do jedálne.... ti znami sa ma zacali vypytovat na vsetko mozne..kolko maju rokov...kolko stoji vstupenka ...no jednoducho vsetko...samozrejme na vsetko som vedela odpovedat...ked sme od nich odchadzala...citila som sa super...tato mi predsa slubil, že pojdeme k Inchebe...koncert mal zacat o 18,00...bolo 14,30...tak nejak...mama sa vsak vtedy rozhodla, že sa ideme prechadzat po centre BA...ja som najskor bola nadsena...konecne idem do centra mesta...zaparkovali sme pri Dunaji...isli sme na prechazdku smerom do centra mesta...stale som pozerala do mapy jak blba a bolo mi to prt platne...ziadna z tych ulic, ktorymi sme my isli na mape nebola...isli sme smerom od Dunaju..bola som coraz nervoznejsia...absolutne som nevedela kde sa nachadzam...mama chodila do kazdeho obchodu s keramikou a takymi hovadinami...mala som nervy a nakoniec som sa tata spytala, kde sa nachadzame...on mi povedal ze uplne hore...ale povedal mi, že teraz sa vratime a pojdeme k Inchebe...zase mi poskocila nalada...a tak sa aj stalo...newiem kolko bolo vtedy hodin...isli sme cez mesto naspat a zrazu som zbadal nazov CARLTON...tam mali predsa byvat... a tak som si ho odfotila...bol aosm ete radsej a isla som dalej ...az sme boli pri Dunaji...ja som zbadala Inchebu a moja kamartaka mi vtedy poslala SMS, že ide dovnutra...ja som videla, že od Incheby ma deli len Dunaj...mama vsak povedala, že sa odfotime a ideme domov...ja som pozrela na nu, či jej nahodou nešibe a uplne som zostala zarazena...pozrela som na tata a on ze neboj...pojdeme tam...ale tomuto som uz prestavala verit...boli sme pri moste...kadial sa prechadza k Inchebe...a mama ze ideme k autu...a opacnym smerom...a ja som chcela ist presne opacnym smerom ako sme isli...citila som sa hrozne...ale kedze mam to velke stastie a mamina nikdy nesoferuje...ma sice soferak ...ale neznasa soferovanie...pochopitelne si sadol za volant tato a otocil volant smerom NA Inchebu...v tej chvíli mi tak poskocila nálada a zacalo tĺct srdce...isli sme cez most...zatial co mamina sa hadala s tatom...pretoze tuto skupinu neznasa a nema celkovo rada cele Nemecko a nemcinu a vsetko, co sa s nimi spaja...nervacila...ze na co tam ideme...ze ju boli hlava a newiem co vsetko...on si ju nakoniec prestal vsimat...konecne sme boli pri Inchebe...obisli sme ju dookola...ale nemali sme kam zaparkovat...mamina povedala, že nemusime parkovat...mozme ist domov...ale tato na nu vtedy zvreskol, že nech si zobere prasok a je ticho ...tak sklapla...tato zaparkoval a povedal, že mám 15 minút...nakoniec vsak isiel so mnou...lebo tam necel pocuvat mamu...sekla som to cez travnik a bezala smerom k brane...tam bolo plno ludi...v tom momente som zbadala travnatý kopček...vyšla som nan a pozrela som sa dole...videla som absolutne vsetko...babi, ktore prechadzali branou a ocitali sa za branami, aj bodyguardov, ktorí ich odvádzali do Incheby...ked za mnou dosiel tato...povedal, že dalej ma uz dostat nemoze...ja som sa nanho usmiala a povedala DAKUJEM...a fotila som jak o zivot...vsetko...bolo to uzasne...vedela som, že keby tam tato nebol...nevidela by som to...nebola by som tam...niektori ludia si myslia, že som strelená...ked mi staci, že som tam stala jak debil a fotila si to...mne to staci...lebo som vedela ze vzdialenost z BA do Nemecka je tak 700 km...a teraz som bola od chlapcov tak ...newiem...kolko je vzdialenost od brany arealu az po budovu INcheby...par metrov...bolo to super...tato povedal, že ideme a ja som sa celou radostou, že som tak blizko...smikla a dobre vytrela...bola som totalne spinava...ale v tej chvili mi to bolo totalne jedno...ked sme prisli do auta...tato sa spytal mamy, ci jej uz lepsie a ona ze jej bude lepsie, ked odideme...a tak sme isli...bola som stastna, že som tam bola...ked sme prisli domov...zavolala som kamarátke, ktorá bola na koncerte a povedala, že to bolo usper,..že mi povie zajtra, ked pride ku mne....a tak som sa tesila.....
Ak ste to docitali az do konca....dakujem a obdivujem vas....mne by sa to asi citat moc nechcelo...
Bol to pre mna zazitok, na ktory uricte tak skoro nezabudenm...a ti ludia, čo tam boli a maju tuto skupinu radi- urcite vedia o com hovorim....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
18hangar18
16. 2.febuára 2008 18:49
mno Tokio Hotel nemusim ale Spring nicht sa da
2
boze moj....tokio sopel......amen tma ! bacha ! mam kriz a svatenu vodu ! a pre istotu zopar CD techna alebo niecoho co ich zazene..
3
a ze tokio hotel.. rozumie aj tym textom??...amen gloriaa.. otrass.
4
verim ti ze to bol zazitok...tokioo hotell zas ani ja nemusim..ale ked som citala ten clanok citila som to s tebou...istotne sa ti paciloo
5
Tokio hotel nemam celkovo rada ale ked si to prestavim ako moju naj skupinu urobila by som persne to istee
Napíš svoj komentár