Sedela tam mama..."Kde je otec?!"..."išiel von-predýchať to."...."Dúfam že ste aspoň použili ochranu!"...povedala mama. ..."nie- veď sa nič nestalo!"...."naozaj?!"...."naozaj-ver mi!"...."dobre-verím ti!"..."len ešte to vysvetliť otcovi!"....
Mell vyšla von- stál tam otec a pozeral sa na more.
"Tati..."..prihovorila sa mu Mell..."nič sa nestalo-naozaj!"...."Áno..."...povedal otec..."Nič"....zdoraznila ešte Mell...."Dobre"...odpovedla jej otec..."Veď ja keď tak nad tým premýšľam, som o to prišiel v 17, mama tiež tak nejak!"....povedal jej zrazu otec..."Ale ja som o to neprišla- prečo mi neveríš?!"...spýtala sa Mell..."Je mi to jedno- je to tvoj život- ja som robil to čo bolo v mojich silách aby si ho mala čo najlepší- nemozem ti zakázať stýkať sa s Michaelom- aj keď som najskor chcel ale nakoniec som si uvedomil že už máš právo vybrať si s kým sa budeš stýkať a s kým nie- a aj keby som ti to zakázal tak ma neposlúchneš a budeš sa s ním stýkať ďalej!...takže mi nemusíš nič hovoriť!" skončil otec....zavládla chvílka ticha...Mell vobec nevedela čo má na to povedať..."Už ti poviem len toľko že za 2 dni odchádzame- tak rozmýšľaj mozgom!"...otec odišiel do apartmánu a Mell začali tiecť slzy.
Išla na pláž- sama- a rozmýšľala, aké by to bolo super keby Michaela nestretla...aké by to bolo...na večer sa vrátila do apartmánu- pred apartmánom ju čakal Michael....pokračovanie nabudúce....
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Úprimne ti poviem, že neviem či by rodičia takto skutočne zareagovali... možno... ale to nie je podstatné... napísané to nie je zlé, len som v niektorých chvíľach nevedel, kto hovorí niektoré vety... no potom mi to došlo.
Celkovo je to v pohode.