V meste menom Martin žila Mell. Bolo to 16- ročné dievča, trocha nesmelé- za to úprimné a s dobrou povahou. V 1 teplé leto sa aj s rodičmi vybrala k moru- cesta bola otravná- išli síce autom ale slnko hrialo a bez klimatizácie to bolo hrozné! Celú cestu sa tešila na more, v ktorom sa vykúpe. Po 11 hodinovej ceste dorazili na miesto. Bolo tam krásne- ale teplo. Najskôr sa ubytovali v apartmáne, blízko pri mori. Apartmán bol dosť veľký- Mell mala vlastnú izbu- vybalila sa , obliekla si plavky a išla sa najesť. Mama jej dookola hovorila, že musí stále piť. Mell sa strašne tešila na pláž- po hodine na apartmáne sa všetci 3 vybrali na pláž- bola plná ľudí. More bolo čisté a osviežujúce. Nakoniec sa usadili na kamenistom kúsku na pláži, všetci na nich pozerali a Mell sa cítili nepríjemne. Mama ju posielala do vody a Mel l to nebolo treba dlho hovoriť- vyzliekla sa do plaviek a išla do vody.- voda bola skutočne osviežujúca- spočiatku sa jej do nej ani nechcelo, ale nakoniec sa celá ponorila. Dúfala, že morská voda vylieči aspoň jej neustále boliace hrdlo. Mell sa vo vode cítila dobre. Húpala sa na nafukovačke, chvíľkami zafúkal studený vetrík a jej prišlo zima- ale slnko hrialo. Užívala si nekonečnú pohodu so zatvorenými očami. Po pol hodine plávania na nafukovačke jej začala byť ozajstná zima a tak sa vrátila naspäť na pláž. Spozorovala chalana, ktorý chodil po pláži a nepríjemným zvukom húkačky upozorňoval driemajúcich ľudí, ktorí oddychovali na dekách, že vezie čerstvú kukuricu. Väčšina ľudí len zašomrala a nevšímala si ho. Mell sa vracala naspäť na deku, kde ju čakala mama s fľaškou v ruke. Mell neznášala, keď jej mama hovorila, aby veľa pila a tak už z 2 metrov hovorila: „áno, áno- ale ešte predtým sa idem osprchovať...“- a tak rýchlo odišla smerom ku sprchám. Pri sprche bolo malé dieťa, úplne holé, ktoré sprchovalo kačičku. Mell sa usmiala a pootočila kohútik, ktorý však nefungoval. A tak musela použiť druhý: „ maličká- môžem sa osprchovať?“- spýtala sa Mell malého, ktorému sa , viditeľne, nechcelo opustiť priestor, v ktorom sa mu tak dobre stálo. V zápätí zbadala tabuľu, na ktorú však bez okuliarov nedovidela a tak sa rozhodla, že sa pôjde pozrieť na tabuľu zblízka:
PRENÁJOM LODIČIEK:
0,5 hod-15 kun
1 hod-30 kun
Lodička s toboganom:
0,5 hod- 30 kun
1 hod-60 kun
Mell si pomyslela: to by som mohla skúsiť- možno zajtra- ale s kým pôjdem?...s rodičmi- no to isto! Sama?- to nie! Niečo vymyslím, pomyslela si keď ju zrazu z myšlienok vytrhol prenikavý, nepríjemný zvuk húkačky, ktorá patrila tento krát staršej pani s vozíkom, v ktorom vozili šišky po 5 kun. Mell sa otočila a videla, že malé dieťa už svoju kačičku asi doumývalo a tak sa išla osprchovať. Keď sa vrátila k deke, mama jej strčila do rúk fľašku so slovami: zostaň tu, napi sa- ja sa idem vykúpať. A tak Mell vybrala Disc-man, pretože MP3 bola vybitá a počúvala... po chvíli pozrela na hodiny-15:22- kto vie kam pôjdeme večer!- pomyslela si Mell a počúvala ďalej, pozerala sa na more; na ľudí, ktorí pomaly odchádzali z pláže; na ľudí, čo skákali do vody ; na tých, čo z vody vychádzali a triasli sa ako osiky, pričom drkotali fialovými perami; na deti, čo ťahali do vody svojich rodičov, ktorí práve z vody vyšli a mali v úmysle ľahnúť si na deku a odpočívať pri knihe , či novinách; na deti, ktoré sieťkami vyberali ježkov z vody, dávali ich do kýblikov a chodili sa svojim odpočívajúcim rodičom pochváliť so svojimi úlovkami. Po chvíli sa vrátil Mellin otec na pláž a povedal Mell, aby sa išla schladiť do mora a potom pôjdu na apartmán. A tak Mell vypla 9. pesničku a išla do vody- tento krát si išla zaplávať- všade boli ježkovia a tak ani chodiť nemohla- musela plávať- nikdy nešla až po bojky, pretože sa jej hnusili- pri bojkách už nebolo vidno na dno- a to bola 1 z vecí, ktorú Mell nenávidela. ..a tak sa rýchlo otočila a plávala naspäť k brehu- tento krát sa vrátila po pár minútach na breh a aj sa rýchlo sprchovala – vybrali sa naspäť na apartmán. Tam si sadla na sedačku a zapla telku. Poprepínala pár kanálov až našla vivu- a tak ju dala hlasnejšie a išla sa najesť. Po chvíli niekto zaklopal – tato išiel otvoriť- bola tam domáca a prišla ich pozvať na večeru.- a tak si Mell aj s rodičmi užívali pohodu na apartmáne až do 18.00- Mell na seba hodila 1. čo videla a zišla dole. Vyvoniavali tam čerstvo upečené ryby- domáca špecialita. Keď sa všetci pohodlne usadili, zistili, že im chýba víno- prípitok. Domáci preto zavolal na syna, aby doniesol biele víno. Mell, sedela za stolom a v mysli jej behali myšlienky, ako asi rozporcuje tú rybu, čo bola už hodnú chvíli pred ňou, keď sa spoza jej chrbta ozval hlas: „ Aj tebe môžem naliať?!“...Mell sa otočila a v ter chvíli pred sebou zbadala najkrajšieho chalana, akého kedy videla...“no...o ...áno...jasné...môžeš“...vykoktala zo seba po chvíli trápneho ticha. Michael, ako sa volal, si sadol oproti nej. „Michael- pomôž jej rozporcovať rybu“...ozval sa zrazu jeho otec...a tak si Michael sadol vedľa nej a pomohol jej rozporcovať rybu...po chvíli Mell zistila, že Michael je nielen pekný, ale aj milý. Celú večeru sa rozprávali len dospelí až vtedy, keď všetci dojedli...Michael sa spýtal Mell, či už bola v meste- Mell okamžite odpovedala: „Nie- ale chystala som sa tam dneska“...“ tak poď so mnou“...ponúkol sa Michael a Mell, samozrejme, súhlasila. Okamžite vystrelila na apartmán vletela do izby: hodila na seba to najlepšie, čo tam len mala...potom vrazila do kúpeľne: namaľovala sa, učesala sa, vyvoňala sa...zobrala mobil a pálila dole...Michael ju tam čakal- vyzeral úžasne......pokračovanie na budúce
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
pawlo
1. 3.marca 2008 18:09
Konečne nejaký happy-end Dúfam že sa to v ďaľšom diely nezvrtne k zlému.
Napíš svoj komentár