Takže teraz po roku aj pár mesiacoch tu opäť stojím(sedím)-píšem. Som pravdepodobne rovnako hlúpa, naivná, malá sopľaňa, ktorá si ešte stále myslí, že vie niečo o živote. Ale tentoraz vám to nepoviem. Lebo by ste moju výpoveď buď odignorovali alebo vysmiali. A dobre mienenej rady by som sa tak či tak ťažko dočkala.
Tak. Prečo to píšem? Len tak...aby som sa zasmiala na sebe, na vás...na tom ako sa zo mňa stalo to čo som. Kedysi som totiž hovorila čo som si myslela. Robila som čo som chcela. Hádala som sa, keď som mala pravdu aj vtedy keď som ju nemala...
...teraz som ticho lebo ste mi vzali sny o tom, že zmením svet. A bez snov sa k tomu jednak neodhodlám a jednak to už nechcem.
A špinu hádžem na Vás...všetkých v jednom vreci...robím presne to čo som tak strašne neznášala...ale prečo nie...
...veď keď sa už nemôžem schovať za sny tak sa schovám aspoň za iróniu...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kosmiklove
11. 7.júla 2010 21:07
3
skutočná sila človeka spočíva v tom, že si svoje sny dokáže ochrániťľudmi, ktorí takú silu nemali a vzdali sa svojich snov.
Napíš svoj komentár