Vkráda sa mi do snov.
Snívalo sa mi, že sme boli opäť spolu, že nám to nikto nechcel veriť.
A my sme sa len smiali, pretože sme boli opäť nesmierne šťastní a vedeli sme ,že tentokrát už budeme kráčať po jednej ceste stále. A nikto a nič nás už nerozdelí.
Bolo to krásne a nechcelo sa mi vstať, ale musela som sa vrátiť do reality.
Vkrada sa mi do myšlienok.
Včera som rozmýšľala nad tým, čo si o mne musí myslieť po poslednom výstupe.
Nad tým, ako by som slovám ,že dúfam,že ho už nikdy neuvidím nedovolila vyjst z mojich úst.
Ako by som ho objala a pozrela mu do očí a neodkráčala preč len tak.
Ale asi som nechcela , aby videl ten smútok a sklamanie v mojich očiach a ja som nechcela vidieť tu ľahostajnosť odzkradlujucu sa v jeho modrých očiach.
Dnes je opäť v mojej hlave.
A ja rozmýšľam nad tým, kam sa podeli všetky tie slová o tom, ako ma ľúbil, ľúbi a bude navždy ľúbiť.
Tie časy keď sa so mnou hádal, že ma ľúbi viac.
A keď mi 3 mesiace po našom rozchode povedal, že asi ľúbi inú.
Tak som sa zamyslela nad tým, či to všetko neboli len prázdne slová.
Potom som spravila niečo aj napriek tomu,že som povedala, že to nikdy neurobím.
Keď som mu pri poslednom rozhovore splechla do tváre ,že to bolo len kvôli nemu, pokojne mi odpovedal, že celý ten čas vedel, že je to kvôli nemu.
Prekonala som svoj strach, samú seba a posunula svoje hranice a veľakrát sa pýtala samej seba ,že keď toto nie je láska tak čo potom...
Už je to polrok a aj napriek tomu sa mi včera v posteli kotulali slzy z očí.
Stále mi chýba.
Po dlhom čase som išla okolo Mladej gardy a vynorilo sa mi neskutočne množstvo spomienok.
Moja prvá noc s ním, naše varenia v kuchynke, nespočetné množstvo cigariet, ktoré zhoreli na popol.
Mekac oproti, Lidl.
Spomenula som si, ako som mala trubičku plnení zmrzlinou a chcela som sa rozdeliť, nejak však nevydalo a namiesto zmrzliny som mu zahryzla do jazyka.
Presne si pamätám ten deň.
Pamätám si takmer každý deň s ním.
A priznávam, že stále sa najviac bojím toho, že naše cesty sa už nenávratne rozdelili, že už neexistuje nič, čo by ich dokázalo spojiť a my už nikdy nebudeme spolu.
Neviem , koľko to ešte potrvá , ale raz to prejde.
Snáď.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
11. 6.júna 2018 22:57
Velmi ta to trapi?
2
@vreskot000 určite viac, ako je únosné. Človek si myslí, že už je so všetkým vyrovnaný a keď to najmenej čaká, tak sa to celé zosype ako taká lavína a ešte aj v najnevhodnejšom období, keďže mám teraz skúškové a myšlienky mi stále kamsi unikajú...
3
dobre poznam ten pocit, ale neboj sa to prejde všetko. najdi si nejaku inu zabavku, avsak... ano. mysli na to, ale tak, ze sa od toho odosobníš. že si to nebudeš pripúšťať, a skús si vzbudiť akýsi psychologicky aktívny odpor. to je to čo ti pomôže prekonať. myslím to celkom jednoducho. opíšem ti moju skúsenosť. ked som sa rozišiel s bývalou, dlho ma to bolelo. vymazala si ma z fb priatelov. všetko to prišlo ako blesk z jasneho neba. koli nej som veľa obetoval! veľmi veľa! dosť ma aj ranila. robila mi scény, ktoré som toleroval vyčítala mi nezmysly, ktoré neboli ani pravda. bola trochu obmedzena, ale nikdy som ju neurazil. dlho ma bolelo, že ma odmieta, a ja som ju naozaj ľúbil. ale potom som sa začal modliť, aby to všetko zo mna zmizlo. aby som si ju proste nejako "zhnusil". vysvetlím ti prečo, a dám ti radu. aj v krestanstve, človek si musí voči hriechu vytvoriť aktívny odpor. čiže bude namietať, protestovať, bude sa brániť, bude vzdorovať, proste bude si hľadať všetky príčiny prečo to nechcem. a to je dobré, pretože takto to postupom času naozaj nebudeš chcieť. skús si spomenuť, čo všetko si si vytrpela a daj si to do súvisu. potom prijmeš samu seba aká si, a dojde ti, že ty si robila zle a on nesprávne. ty si na vine nebola( neviem, dajme tomu) to neznamená, že ti to zahojí srdce, ale dáš si rozumové argumenty z tvojej strany, prečo to nemá zmysel pokračovať. uvidíš bude to dobré... neboj sa. ja som si tým prešiel. viem dobre čo hovorís
Napíš svoj komentár