Vravievali sme si, že keď doštudujem sa vezmeme.
Všetky naše plány sa zosypali ako domček z karát.
A som za to vďačná, že som sa odhodlala a nakoniec som sa rozhodla tak ako som sa rozhodla, vystúpiť na konečnej a aj napriek tomu, že som mala tendenciu kupovať si spiatočný lístok, nakoniec to nevyšlo.
Našťastie, pretože by sa nezmenilo absolútne nič.
Tá láska by neprišla, keďže chýbala toľký čas.
Pochopila som ,že byť s niekým len preto , lebo sme spolu dlho, lebo ho má rada moja rodina , lebo ma má rad nestačí.
Bránila som ti v šťastí.
A veľmi ma teší, že si ho už našiel.
Pozerala som si vaše spoločné fotky.
A vieš čo ?
So mnou si ani na jednej tak nežiaril šťastím.
Chcem sa ti poďakovať za to , že si ma nevzal späť , keď som za tebou prišla.
Už sa nebojím toho, že už nikdy sa naše cesty nestretnú a že už nikdy nebudeme spolu.
Lebo všetko je presne tak ako má byť.
Naše časy sú už dávno za nami a ďakujem za tie štyri roky.
Už si na teba nespomeniem, už ma netrápi, čo si o mne myslíš.
Ďakujem ti aj za to, že keď som ti písala správu, že už mám po skúškach, ignoroval si ju.
Aj vďaka tomu som sa od teba dokázala odstrihnúť.
A po štyroch rokoch som si začala zvykať na novy život.
Na to, že už nie si so mnou v Bratislave, že po škole moje kroky nesmerujú do ,, nášho'' bytu, že som tam sama.
Nevieš si predstaviť, aká som bola na seba hrdá, keď som sa sama vystahovala a odubytovala z internátu, zakaždým si mi pomáhal, tentokrát to bolo iné a ten pocit, že som to zvládla stál za to.
Čo sa týka toho môjho šťastia, jeho hľadanie bolo celkom ťažké a stálo ma nejednu chybu.
Stále som to ho videla v jednom náručí aj keď to v konečnom dôsledku bol len sebaklam a neskôr mi tie ružové okuliare spadli z očí.
Stálo ma to nejednu slzu, ale vďaka tomu som pochopila , že som si ho zidealizovala.
Moja prvá láska o ktorej som si myslela, že bude aj tá posledná.
Môj osudový, teraz sa nad tým už len pousmejem.
A uz niekoľko mesiacov o ňom nič neviem.
Našťastie.
A som nesmierne vďačná, že som sa po rokoch úplne odstrihla od minulosti.
,,Ja viem, že si zaslúžiš viac."
Aj ja som to nakoniec pochopila.
Pochopila som ,že každá jedna si zaslúži viac ako byť len tá druhá.
Som vďačná aj za túto lekciu, za to , že som si uvedomila svoju hodnotu.
Som vďačná za to , že som sa začala mať rada a možno práve to bol ten kľúč k šťastiu.
A teraz je tu on.
Nikdy nezabudnem na to , ako som za ním prvýkrát išla.
Ako som ho prvýkrát uvidela.
Keď som sa po ôsmych hodinách, ktoré sme spolu strávili vrátila domov.
Ako som neverila, že za mnou príde.
A on naozaj prišiel.
Som vďačná, za všetok čas, každú jednu chvíľu, ktorú s ním môžem stráviť.
Bolo to neskutočne , keď som sa vrátila domov, ľahla si na posteľ, kde sme doobeda ležali spolu a rozplakala sa od šťastia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár