"Nepríde."
"Viem," vravela, a pri tom stále hľadela z okna.
Oči sa mi naplnili slzami. Odišla som od nej. Domček bol len a len môj.
Postavila som domček z kariet. Bol prázdny a krehký. Mal biele tapety so srdcovým vzorom. Bol len a len môj.
Dnu prenikol ľadový závan, no domček nespadol. Spevnel, stvrdol, stuhli aj najmenšie trhliny v ňom.
A piková kráľovná v podkroví stále čaká na svojho kráľa.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirusia
20. 12.decembra 2007 08:46
pekne, pekne...aj ked som ti to uz povedala(A)
Napíš svoj komentár