Smrť , vládne životu
Čo len chce si berie
Ničí všetko, ukazuje ničotu
Život z teba ľahko si zoberie

Tu však dvojčatá sama Smrť chránila
I keď dievčinku skorej zmárnila
Boli to brat a sestra, spolu vždy šťastní
No osud mali predurčený

Najprv oddelili ich v detstve
Však nie na dlho
Nebezpečenstvo stálo im v ceste
Jemu bolo ja sestrou po každé tak smutno

Raz pomohol malému dievčaťu
Tu hľa našiel svoju polovicu odňatú
Riekla a usmiala sa na neho
„Nečakala som tu nadarmo!“

Ruka v ruke preč utekali
Strážcovia ich však naháňali
Z lesa objavil sa Orion , ostrý mal šíp
Spravil dvojčatám odolný kryt

Však niečo strašné stať sa muselo
Keď dievča tak náhle osleplo
Poslali ju teda k pani srdečnej
Ktorá učila chodiť ju po ceste určenej

A chlapec po svete cestoval
Svaly a odvahu v sebe pestoval
Naučil sa čo k životu je treba
I ako upiecť na ohni bochník chleba

Po pár rokoch vrátil sa domov
Našiel tam dvojku hrobov
Matka otec pochovaní on slzu uronil
Prečo? Kto niečo také strašné urobil?!

Tu rozhodol sa ísť svojou cestou sám
Hlavu vzpriamenú sťa hrdý páv
Jeho malá sestra čakala na návrat hrdinský
Vtedy už nebude mať na svet názor detinský

Tak sa aj stalo , po rokoch sa znovu videli
Avšak vojaci im všetko skazili
Zlý kráľov brat uniesol to dievča
Vytiekla na zem krv niečia

A on sám ten chlapec na svete zostal
Tak ukrutne za sestrou stonal
Boh smrti ho však vypočul rád
Ukázal mu jeho osudu rýchli spád

Chlapec učinil všetko čo mu boh povedal
A do boja sa rýchlo dal
Nabral mužov
Poslal ich na vojakov

On sám sa do bitky poslednej pustil
Neprestal kým kráľa nezahrdúsil
Od nenávisti sfarbili sa mu vlasy do čierna
Sprevádzala ho hudba pekelná

Koniec jeho života bol tak trpký
Však čaká ho darček milý
Po smrti svoju sestru znovu mal
Preto život nadarmo neobetoval.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár