Budem cválať na čiernom koni, v ústrety lesu, ktorý ma bude vábiť svojim tichom a vôňou ihličia, budem cítiť, že som s ním jedna duša a nič iné ako šťastie a voľnosť, či vietor vo vlasoch.
Budem hrať na klavíri pre niekoho, koho to bude úprimne zaujímať a budem hrať iba srdcom a dušou, tak, že budem vedieť vykúzliť slzy a úsmev zároveň na tvári jedného človeka a svojou skladbou mu otvorím srdce.
Budem s radosťou v srdci kráčať po schodíkoch k domu, k môjmu vysnívanému domu, pretože budem vedieť, že tam čakajú na mňa. Čakajú a tešia sa na mňa. A ja ich budem milovať s celého srdca.
Budem ležať na lúke, cítiť rosu z trávi na svojom nahom chrbte, hľadieť do slnka a na oblaky, vnímať vôňu kvetov. Nebudem myslieť na nič, nebudem cítiť ten nátlak, že ma čas niekam ženie. A za ruku budem držať človeka, ktorý mi dokázal otvoriť srdce a naplniť ho láskou.
Budem v noci plávať v ligotajúcom sa jazierku, celkom nahá a nebudem sa viac báť nikoho a ničoho.
Budem vedieť dať viac ako sama mám.
A hlavne,
raz sa budem vedieť tešiť aj z maličkostí, z nádherných a prirodzených maličkostí a už viac nebudem potrebovať povrchné zemské zábavky, ktoré ma nenapĺňajú tak, ako to potrebujem.
A verím, že to všetko dokážem s tebou, pretože život len začína.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár