...a letná noc vonia omamne, keď sa tu na terase zmiešava s vôňou čerstvej kávy. Vychutnávam si ju po dúškoch zo šálky, ktorú si mi kúpil v Ten deň. Ťahal si ma za ruku z obchodu do obchodu so slovami, že si Musím vybrať niečo, čo mi ťa bude pripomínať. A tak šálka spĺňa svoj účel. A tak mi v hlave hrajú dookola piesne, ktoré si mi spieval...

Otázka, či má vôbec zmysel brániť sa svojim pocitom, visí vo vzduchu rovnako ako letná búrka. Viem, že na tento boj som príliš slabá. A tak sa mi chce len smiať. Bláznivo, nahlas a dlho smiať... Nad iróniou osudu, ktorý si zamotá cesty ako sa mu len chce. Tak isto, ako sa mne osud smeje rovno do tváre.

Snažím sa vybaviť si každý detail z toho rána, keď som sa zobudila vedľa teba. No teraz mi to príde absurdne absurdné... asi tak, ako tá divadelná hra, na ktorú si ma zobral. Absurdnosť toho, že sa to vôbec stalo. Ako mám tomu veriť, keď spomienky sú príliš hmlisté a ty príliš ďaleko?

Smiech.
Naša krčmička.
Sny, ktoré si sa mi rozhodol splniť.
Smiech.
Prechádzka ruka v ruke, stačilo sa usmiať.
A divadlo. Pretože ho milujeme rovnako.
Smiech. Smiech. Smiech. A zrýchlený dych.
Tvoje bozky na čelo.
A tak som sa ráno zobudila vedľa teba.

Úlomky toho, čo sa ne/stalo.
Mala som ti kúpiť niečo, čo by ti ma pripomínalo.
Možno by to teraz plnilo svoj účel.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zelenygauc  23. 7. 2014 03:17
ja zbožňujem tvoje blogy.
ono,s každým blogom tak trochu súcitím
Napíš svoj komentár