možno verím v nemožné...
možno som naivná...
možno je to nádej mylná...
Kde je láska?
Teplo, sny, budúcnosť, naše plány?
Stratili sa, uleteli,
zrazu ich niet.
Ako keď roztrháš, spáliš,
starý papier,
odhodíš kúsočky,
odfúkneš popol.
Stratili sa sny,
všade tma,
možno svetlo chabej nádeje,
opäť klamné...
Možno sa poučím,
možno nie,
možno vstanem,
možno nevstanem.
Možno vrátiš sa,
možno bude všetko OK,
no je to len nádej,
opäť klamná.
Mám veriť?
Mám stratiť nádej?
Čo bude lepšie?
Veriť, zabudnúť?
Odísť, zostať?
Spáliť, snažiť sa?
Ako to bude ďalej?
Môj život bez teba?
Čo sa zmení po čase?
Čo bude iné?
Akurát, že láska pomaly bude zapadávať prachom,
srdcia zanevrejú,
nádej stmavne,
bolesť ustane,
ale rana ostane navždy.
Jeden odíde navždy...
a napraviť sa to nebude dať už nikdy...
No láska ostane navždy v srdci...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár