Na Orave dobre na Orave zdravo alebo neverte všetkému čo vidíte

Piatok ráno

Zobudím sa na krik mojej sestry. Ešte som v štádiu spánku takže veľa toho nevnímam. Prvé čo uvidím je moja šťastne sa usmievajúca matka. Čo tá tu robí?!
Vnímam akési nezreteľné zvuky, ktoré som neskôr dešifrovala ako:
,,Kajka, o chvíľu odhcádzame na Oravu."
Teraz mi to však je jedno, ešte spím a nevnímam. Až po dvadsiatich minútach prevaľovania sa z boka na bok mi začne dopínať. Orava, o chvíľu, odchádzame.

"MAMA! To nemyslíš vážne!"

Rýchlo na seba nahádžem nejaké veci, opláchnem sa vodou a volám Erikovi.
,,Pomóc! mama sa zbláznila, chce ísť na výlet."
,,Čo?" Samozrejme.. aj on ešte spal.
"Ale, obleč sa a ideme von."
Je mi jedno, že prší.

Po srdcervúcej rozlúčke a premočená do nitky som sa vrátila domov. Všetci už boli zbalení a tak, ako vždy čakalo sa iba na mňa.
Naprataní vecami ako na dva týždne vyrazili sme. A to bol len začiatok.

Po neviemkoľko hodinovej ceste som sa celá znechutená vykotúľala z auta. A boli sme na mieste. Hurá, čerstvý vzduch! A tiež, nemôžem povedať že by Orava bola škaredá. Boli sme v akejsi chatkovej osade, ktorá podľa fotiek na internete vyzerala celkom fajn a za rozumnú cenu.

Kľúče sme dostali a tak som sa celá natešená, že si konečne ľahnem, rozutekala ako prvá do chatky číslo päť. Osudná chyba! Len čo som otočila kľúčmi a odomkla dvere, spôsobilo mi to nenormálny šok.
"Ó, môj bože."
Otec: "No čo? Tak si spravíme pioniersky tábor." Áno, veľmi dobre som počula tú jeho škodoradosť v hlase,
A potom sa dovalila moja mama. Rýchlo jej zamrzol euforický výraz tváre a keď po niekoľkých minútach vypustila:
"TOTO ČO JE?!" Uľavilo sa mi, pretože som vedela, že dlhšie ako päť minút tu už nebudeme.
To boli pionierske komunistické chatky.

S poďakovaním sme vrátili kľúče, znova nasadli to auta a.. teraz čo?

Mame sa tento podľa nej "adrenalínový" výlet začal páčiť a tak sme blúdili s autom hore dole ďalších 15 minút kým sme našli najbližší hotel. Z vonka.. Celkom pekný..
Mama:,,Idem sa spýtať či je voľné."
Ja spolu s otcom v pokročilom štádiu apatie sme zamrmlali niečo z zmysle hejfgjehwgjwey.

Keď o chvíľu mama vyšla s tým jej úsmevom ktorý som už neznášala a s kľúčmi v ruke opäť sme sa vykotúľali z auta a išli obzrieť ten úžasný hotel.
Pri vchode ma zamrazilo.
Horský hotel *
Turistická ubytovňa **
Načo otec začal viesť prednášku aká som fajnová a nevďačná. Super.

Izba nebola až taká strašná ako som si myslela. Problém bol iba v tom, že do vani, ktorá tam bola by som nevošla ani keby mi zaplatili a ísť na to WCko pre mňa tiež nebol raj na zemi.
"Mami, ja sa idem po 6tich hodinách v aute aspoň vyšťať niekam do luxusu." A tak som vyšla von, prešla za hotel a vychutnávala si pohodu prírodného WCka.

A teraz som konečne doma, a neviem si vynachváliť ten luxus. Práve hľadám na nete nejakú stránku chatovej osady Krajinka, kde by som sa mohla v návštevnej knihe spýtať, či tie fotky ktoré sú tam uverejnené sú spred 50tich rokov alebo o 50 rokov.

Ponaučenie: Neverte tomu čo vidíte na internete! JE TO LEN PHOTOSHOP!

___________________________________________________________________
Viem že tento "článok" je totálny brak a prepáčte tí, ktorí ste to NÁHODOU prečítali do konca,a le s niekým som sa o svoje nádherné zážitky podeliť musela

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu