A odvtedy nemám dôvod topiť sa v tvojom zelenom mori.
Niet hlások. Strácam ich v prúde myšlienkových sĺz.
Aj nič je nezmyselné.
Len ťažko chápem odraz srdca v rozbitom zrkadle.
Hľadám v labyrinte moje nové Ja.
I ono hľadá mňa.
A preto sa navzájom míňame.
Tak ako sa za nami míňajú hviezdy.
Pochopiteľne, je to nepochopiteľne logické.
Počujem hrať struny.
Prsty mi skĺznu na neviditeľný driek.
A ja ho cítim.
Hej, znov odchádza.
Už nikdy ti nedovolím vojsť do mojich myšlienok!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nikoleta243
30. 6.júna 2010 21:12
mne sa to páči
Napíš svoj komentár