* * *
„Nik? Nik si to ty?“ –Cítim ho tu. Je to on?-
„Linda, áno som to ja.“
„Prečo ťa nevidím, ale viem, že si tu?“
„Lebo je to len sen. Poď bližšie, nemáme veľa času.“
Išla bližšie za tým čo cítila a nikdy by nedokázala vysvetliť čo to bolo. Cítila sa zrazu tak bezpečne a všetka bolesť zmizla. Tu v tomto svete bolesť nebola.
„Neboj sa láska, budem pri tebe.“
* * *
Strhla sa zo sna a prudko sa zobudila. Ešte stále bola noc. Pozrela na hodinky. Dve hodiny ráno. Ten sen.. Bol tak reálny. Celá sa triasla. Nevedela, čo to malo znamenať, ale chcela to zažiť znova. Chcela byť s ním, aj keď iba v sne.
Rýchlo sa postavila, až sa jej podlomili nohy, no nevnímala to, aká je slabá. Po špičkách išla na chodbu a odtiaľ do kuchyne.
-Nik, chcem byť s tebou.-
V kuchyni otvorila skrinku, v ktorej vedela že budú lieky. Krabicu s nimi vytiahla roztrasenými rukami. Vybrala Lieky, nejaké tri krabičky. Bolo jej to jedno. Do izby si zobrala pohár vody.
Stále sa triasla na celom tele. V tom si na niečo spomenula.
-Pane Bože, prosím ťa, dopraj Nikovi pokoj, prosím ťa, vezmi si tam aj mňa. Nedokážem byť bez neho, bol tu jedinou mojou záchranou. Prosím ťa vezmi si ma.-
Pomaly vybrala všetky lieky z krabičiek a vložila prvý do úst, zapila. Ďalší, ďalší, ďalší. Prestala ich počítať, no nič sa nedialo. Prehltla aj posledný a bolo jej jedno čo s ňou bude. Stále však nič.
-Nik, prosím...-
Ľahla si na zem a čakala. Zrazu jej prišlo zle. Snažila sa utekať na záchod no iba prepletala nohami a potkýnala sa. Vyvracala sa na chodbe. A znova.
A potom už nič necítila a nevnímala. Zakrútila sa jej hlava.
* * *
To silné svetlo ju unášalo preč. Akoby sa šmýkala nejakým veľmi strmým tobogánom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ked sa telo trasie a kazdy noz sa nezda dost ostry na rezanie si vlastnych zil