obklopená ňou,
len ňou.
Nekonečnou. Nemiznúcou.
Tmou.
Tá,
ktorá.
Hladí ťa očami.
Tá,
ktorá.
Ústami očarí.
Chvíľu je tu.
Vtom zase nie.
Jemný vánok,
smútenie.
Miznúca
a nemiznúca
z pamäti.
V srdci zarytá,
zaspať nedá ti.
Tajomná,
čarovná.
Je to ona,
práve tá.
Čo ako vánok
rozviala
láskou
rozkvitla.
Bola to tá,
čo ťa ľúbila,
čo srdce sľúbila.
Hladila v snoch,
blúdila tmou,
a s lúčmi zmizla
v oblakoch.
Bola len spomienkou,
úprimnou boliestkou,
stratenou dušou,
láskou zmarenou.
Panensky nečistá,
ústami nehybná.
Zamlčané vzlyky
pieseň hraná do ticha.
Hravo naivná,
miestami nevinná,
hriešna a bláznivá.
Vo večnosti zarytá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
barbizonka
15. 5.mája 2010 11:59
veľmi pekná elégia ...páči sa mi, ako striedaš rýmy...združený, prerývaný...veľmi krásne, sto bodov:d
Napíš svoj komentár