Pamätám na časy aké to bolo kedy si,
ruka v ruke spolu, netrápili nás nezmysli,
žily sme si svoj svet zaslepený láskou,
teraz sú to spomienky s jedinou otázkou:

"Prečo nie sme si súdený a kráčame cestou vlastnou,
ktorá ide do neznáma s myšlienkou prázdnou"

To že si ma klamal bola veľká zrada,
vzal si mi krídla no život dole padá,
dole do neznáma kde je myšlienka prázdna,
už len ta predstava je bolestivá strašná...

žila som v nádeji ktorou si bol Ty,
no láska sa pominula a my sme ostali sklamaný.
Počuť ticho Tvoj plač bolestivý prázdny.
Je bolestivé prísť o niekoho z lásky...

"je to každého osud krutý a rázny"

Vyzeralo to všetko tak krásne nádejné,
dnes už viem že to bol čas veľmi vzácny.
Po ulici mi steká bolestivá slza,
s tebou som sa cítila každý deň ako v raji.

Duša naša plače že čas sa nevráti,
vieme to obaja sme so slzami zaliaty...

"Milačik, láska, chrobáčik, zlato-
to boli tie slová, čo stali za to...

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár