Sedím tu a ty tam, sme ďaleko od seba no predsa ťa mám. Napíšeš rád ťa má ja odpoviem viac, nie je to klam, vždy len pravdu rozprávam. Verím ti to ty vedz nie je to len trápny kec. Veriť si mi musíme, veď tak veľmi sa ľúbime. Ty mňa a ja teba pripomína mi to kúsok neba. Kto lásku nezažil pre toho je to nepoznané no pre nás dvoch tak veľmi známe. Naša láska? Toľko šťastia, radosti no zároveň smútku, hádok a starostí. Vieme ako to je, keď spolu nie sme, že to veľmi bolí a veľa nervov nás to stojí. Diaľka nás týra srdce nám plače, ja to poznám, no ty tiež, drží nás však nádej, že spolu budeme a už sa nerozídeme. Pred spaním zavriem oči a myslím len na teba. Čo moja láska práve preberá? Ja spomínam na chvíle spoločné tak krásne a zázračné. Objímam macka od teba, mám pocit, že som s tebou, i taká vzdialená. Pamätáš vtedy u teba? Z očí nám šľahali iskry radosti, lásky bez starostí. Vtedy som ťa objímala, ako keby som bola malá. Cítila som veľkú lásku z tvojej strany, silné objatie úprimnosť a radosť medzi nami. Ten pocit nenahradí nik, ten vieš u mňa len ty vyčariť, miláčik! My najlepšie vieme ako to je, však sa poznáme dlhý čas a každý deň verím, že nik nevstúpim medzi nás. Nezničí našu lásku, takú dlhú a takú krásnu. S tebou navždy láska chcem byť, naučiť sa bez teba žiť? Tu nočnú moru nechcem zažiť. Odpusť mi! Všetko!! Bolo to vždy obojstranné, také boľavé a nečakané. Táto báseň je len tebe daná z lásky napísaná. Možno je to pre teba trápny rým, no i tak ťa veľmi ľúbim.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  11. 1. 2008 17:23
Dufam ze vam to cim dlhsie vydrzi A jemu neprestane pisat pero
Napíš svoj komentár