Keď som ho spoznla bol dosť fajn.
S ním v januári nastával máj.
Dlhé mesiace som len rozmýšľala.
Pocit vo mne bol, že ma on nechce a tomu som verila stále, však to mi vedzte.
Každú chvíľu s ním som trávila s radosťou a lúčenie som znášala s veľkou hrdosťou.
Každý večer som len naňho myslela a pritom sa za nas oboch modlila.
Raz sa osudná chyba stala a ja sa s iným precházdala.
On nevedel, že ja ho rada mám, ale myslel, že ho opúšťam.
Jedného dňa nastal veľký zvrat a už je to iba obyčajný kamarát.
Moje srdce výčitky má, že lásku najavo nedalo a teraz sa veľmi sklamalo.
Čas vrátiť by sa mohol a náš osud by sa pohol.
Spolu sme mohli teraz byť, je to však inak a cítim v sebe iba smútokm výčitky a vzlyk.

 Blog
Komentuj
 fotka
tommy13  2. 12. 2006 23:31
ten pocit poznam, tam je slepa ulicka odkial niet moc navratu..

Ale stale je sanca, ked mas guraz a mas vydrz moze sa este vratit chcene.

Takze ak stale chces a tak nevahaj, ved co stratis mozno jedneho kamarata ale ty chces viac chces priatela. oplati sa
 fotka
mishuyang  14. 12. 2006 20:47
nikdy nedavaj kamaratom privlastok obycajny! lebo taky kamarat neexistuje. naber odvahu a povedz mu to, vsetko mu povedz, ak je skutocny kamarat, nikdy ho nestratis a kto vie? mozno sa postasti
Napíš svoj komentár