Odmalička sa staral o mňa a keď mi niekto ublížil postavil sa za mňa.
Jedného dňa nastal zvrat a zákerná choroba si ho prišla vziať.
Zo začiatku bolesť malá no tá sa stále stupňovala.
Neskôr išiel do nemocnie a tam trpel na tisíce.
Nikto nevie čím on prechádzal ale trpel i sa usmieval. Statočný bol a to my vieme nikdy naňho nezabudneme.
Nikdy nezabudnem na ten smútok v rodine nik nám ho už nevráti a nikdy sa zo srdiečok nevytratí.
Každý večer sa pýtam seba je to iba sen či realita tvrdá? Stále neverím že je to tak chceme ho späť pri sebe mať. Spoločné spomienky v srdiečku mám a nikdy sa ich nevzdám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár