ktorá vďaka vode prekvitá,
tým, že sa pravidelne polieva,
ona žije a neodumiera.
Ak ju nepoleješ raz, ona to prežije,
ak sa Ti to stane viackrát,
nič Ti z nej nezostane.
Nebudeš vidieť ako rastie,
ako dýcha, ako sa jej darí,
nebudeš vidieť jej prvé kvietky,
jej prvé lístky.
Zostane Ti v dlaniach
krehká a uschnutá,
už nikdy nebudeš vidieť jej krásu,
ale jej uschnuté lístočká.
I ľudia sú ako kvetinka,
krehkí, citliví, nevládny.
I oni potrebujú polievať,
chcú lásku, pochopenie, súcit.
Nepotrebujú múdre rady,
chcú srdce ochotné počúvať,
nepotrpia si na odpovede na všetky otázky,
chcú sa len vyžalovať.
Chcú sa cítiť slobodní, voľní,
bez spútania a reťazí,
chcú sa voľne rozprávať,
bez komplexov a pocitov vín.
Buď i naďalej človekom,
ktorý ľudí polieva,
buď i naďalej človekom,
ktorý ich hrejivými slovami napĺňa.
Buď i naďalej človekom,
ktorý hladnému ruku podá,
buď i naďalej človekom,
ktorý vie čo povedať má.
Buď stále svetlom, ktoré svieti
v tmách, buď takým svetlom,
ktoré nezhasína.
Počúvaj iných a
ber si do srdca ich slová,
pretože často v nich môže byť
ukrytá pravda.
Pripusť si do srdca ich rady,
chcú Ti pomáhať a byť užitočný.
Nechaj nech Ťa aj iní vedú a menia,
nechaj ich nech v Tvojom živote pôsobia.
Ku koncu malá prosba snáď,
buď stále studňou,
z ktorej ľudia čerpajú a ona nevysycháva.
Potešuje iných a uhasína smäd,
zmierňuje bolesť, žiaľ a prináša
radosť sťa med.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár