Pred chvíľou odišla moja sestra a prišla možnosť ísť na počítač. Prečo to nevyužiť? Už si aj sama pripadám závislá od toho počítača. Stvrdnem tu každý víkend. Von moc teraz chodiť nemôžem a učím sa už v piatok a cez víkend si iba všetko zopakujem. Teraz som si z nudy nalakovala nechty. fakt nuda... nikto neodpisuje tak, čo musím si vystačiť aj sama!!! Keď som odniesla lak vrátila som sa do izby a podišla som bližšie k oknu. Už odmalička som dokázala celé hodiny presedieť pri okne a sledovať Mesiac. I dodnes ma to fascinuje. Proste sa cítim byť štastnou, robí ma to šťastnou. I teraz pohľadom na obolohu mi až srdiečko nadskočilo. Všetko som si pekne poobzerala a som si pomaličky uvedomavala ako je pre nás všetkým život dôležitý ale niektoí si to neuveomujú a si ho nevážia. I ja mávam také chvílky že sa mi nechce žiť. Ale vždy je pri mne nejaká blízka osôbka ktrá ma podrží a pomôže. Začo jej alebo respektíve im vďačím. Je dôležité mať kamaráta ktroý vás podrží v tých najhorších chvíľach. Ako som spomínala nebo, Mesiac a všetko podobne ma veľmi ale veľmi fascinuje. A pohľadom tam hore si vždy spomeniem na mojho najlepšieho starkého ako kedy bol. Bol to práve on, ktorý ma zároveň vychovával dával mi lásku spolu so starkou... začo som im na celý život vďačna... Stále sa snažim pohľadom von z okna sa dostať čo najbližie.. a cieľ mať na dosah.. všetým chcem povedať nech si vážia to, čo majú.. lebo život máte iba jeden... a všetko čo sa deje sa deje pre niečo.. ma nás to posúvať daľej... každý máme nad sebou niekoho kto nás stráži, ľúbi nás... a nenechá nás umrieť mladí.. viem že to s časti pravda není ale ako hovorila mojej mamičky starká: Na Zem boli zoslaní mladí i starí ľudia. I zomrieť musia mládi a j starí. A práve tam hore sa všetci stretnú. Ja som za všetko každému vďačná ktorí pre mňa niečo spravil. I keď som ja niekomu ublížila nech mi prepáči... A keby som mala niečo urobiť naposledy určite by to bolo to že by som sa spriatelila so všetkými s ktorými som sa pohádala... preto sa aj teraz snažím si so všetkými dobre vychádať i keď je to niekedy veľmi ťažké. Ďakujem všetkým ktorí si to prečítajú.. sú tu skôr opisané moje pocity, túžby... tak takáto som asi ja... možno si málo ľudí cenní taku aká som, lebo nejsom človek zlý.. určitr by som nikomu nikdy neublížila.. dotyčný to vycíti a zneužije to.. tak skśte sa aj vy všetci zamyslieť nad tým čo je lepšie.. : či pomáhať alebo ubližovať!!!!ĎAKUJEM

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
baboka  8. 10. 2006 17:25
ja som si to precitala
Napíš svoj komentár