Odmalička pri mne stála a stále ma podporovala. Bola pri mne v dobrom i zlom život nám bol krásnou hrou. Prvá láska potrápila moje malé srdiečko , bola tu však ona a zahojila moje bobečko. Povedala to, čo počuť mi treba bolo vedela to ako mi vtedy bolo. Vedela chápať to, čo som cítila, nič som nevravela, no ona o i tak vycítila. Boli sme jedna osoba v dvoch telách, až poky´m naś nerozdelil jeden sedlák. Chyba bola obojstranná, boľavá a taká dravá. Odedlilo nás to moc, prosím Boha o pomoc. Moje srdce krváca a márne sa len potáca. Spomienky sa vziať nedajú na ne spomínam stále ako dieťa malé. Potrebujem blízku pomoc kamaráta no ten sa mi pred očami stráca. :´(

NEVERILA SOM ,ŽE PRÁVE TY MI TOTO UROBÍŠ. ZAHOJÍ SA,ALE RANA OSTANE NAVEKY!! ZBOHOM..

 Báseň
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
-veronka-  5. 4. 2008 11:12
Myslim, ze som zazila nieco podobne
2 
fotka
lynettka  5. 4. 2008 19:25
ja budem reagovat k nadpisu..ten kto nemal ranu vysmieval sa jazve...pekne použity nadpis od Shakespeare
3 
fotka
gaaragirl  17. 4. 2008 19:09
ahoj lásočka!



Veľmi pekne napísané a ja viem presne o čom hovoríš

ja ti rozumiem a ty to vieš

Nechcem aby si sa trápila, nechcem aby si stále pociťovala tú bolesť lebo už si si toho preskákala dosť

Mám ťa rada................ veď ty to vieš!
Napíš svoj komentár