tak ešte chvíľu pôjdu tmou
kým zložia vak
Hlas sovy ich prekvapil
preletela nad hlavou
jak tmavý mrak
Hlavy k hviezdám dvíhajú
chcú z nich čítať osud svoj
smrť, lásku, žiaľ...
A do trávy si líhajú
a tráva je tu plná snov
čo deň im vzal
Hľadajú to, čo už niet
čistú vodu, trávu, kvet
čistý svet
Pýtajú sa jasných hviezd
koľko lesov, koľko ciest
ostáva prejsť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tamvtme
3. 6.júna 2006 00:06
Prečo práve smútok?Podľa mňa je krásne, prechádať, spoznávať, pochopiť, vnímať, je to náročné ale výsledok stojí za t
Napíš svoj komentár