Vrátil som sa na Birdz, po XY rokoch a chcem písať blog. Neviem o čom, ale vravím si, že môžem si z toho urobiť internetový denník. Pretože čím ďalej tým viac si uvedomujem, že vediem perfektný život - vôbec.


Jednoducho som unavený neustále počúvať zo všetkých strán, čo by som mal robiť, ako by som to mal spraviť a podobne. Nemám o to záujem. Nie som radová osoba, už som si na to zvykol. Nie som radový, ale ani ničím špeciálny, či výnimočný, alebo ako je teraz trendom; nepochopený.


Jednoducho som to JA. Klidopido. Preto som si našiel prácu v meste, do ktorého som vôbec neplánoval ísť. A stalo sa to z vtipu. Viac menej. A po zvážení som usúdil, že je pre mňa najvhodnejšie bývať na ubytovni. A som tam cez rok a nevadí mi to. Pretože skoro celý ten rok som počas svojho voľna niekde lietal. Cestoval a ledva som tam bol. Mám veľa voľna na takéto veci. Baví ma to. Ale ako isto všetci vieme, všetko má svoje ALE.


Moje 'ale' spočíva(lo) v tom, že by som chcel cvičiť, plávať, viac kresliť, či animovať a vydať knihu. Veľa cieľov, málo odhodlania? Skôr neustále výhovorky typu 'nemám čas, stále lietam', povedzme si na rovinu, že to nie je cesta k úspechu. Je to skôr cesta ako prežiť život a vidieť veľa ľudí. Ale osobne si myslím, že je čas to zatrhnúť a investovať financie, energiu a čas do plnenia svojich cieľov. A konečne píšem blog! Čo odkladám druhý mesiac! Zlý klidopido, zlý!


Ale posledný týždeň som sedel nad svojím časovým plánom, ktorý má 8 dní. (Presne, nemám 7 dní ako týždeň, ale 8 - kvôli práci) A špekuloval som, ako budem chodiť do posilňovne. Kedy budem písať a kedy kresliť a kedy sa mi oplatí ísť na plávanie. Dospel som k záveru, že posilňovňa a plaváreň sú dosť drahé na môj momentálny rozpočet, ale s tým, že utnem cestovaniu, to budem zvládať. Ale aj tak som sa rozhodol, že počas celých tých 8 dní pôjdem na plaváreň len v jeden deň. Bude mi to stačiť, pretože najprv sa chcem naučiť disciplíne s posilňovňou. Viem, že s tým budem mať problém a preto to sem píšem. A preto sa pokúsim každý týždeň napísať, ako mi to ide a čo som dosiahol za daný týždeň. Pokojne sa pýtajte a buzerujte ma, určite mi to pomôže bude ma to hecovať k tomu aby som neprestal.


Písanie je jedna z tých vecí pri ktorých viem, že to robiť budem, pretože ma to neskutočne baví, lenže problém mám pri písaní jednej veci dlhší čas. Sem tam to omrzí, čo je podľa všetkého celkom logická vec. Lebo stereotyp je nudný. Tak som si do svojho rozvrhu naplánoval, že sa tomu budem venovať najviac a keď mám v pláne menej času, tak budem písať niečo iné. Aby som to mal pestré.


Zatiaľ je to všetko na prichystané, len najneskôr v marci musím začať. Tretieho najneskôr. Do tej doby si všetko môžem obzrieť a vyskúšať a zistiť, či vyhovuje, alebo nie.


Najhoršie na tom celom je, že nemám kuchyňu a moje stravovacie návyky sú hrôzunaháňajúce. Úprimne povedané, obávam sa, že toto bude môj najväčší kameň úrazu. Ale mám len malinkatú kuchynku, kde je mikrovlnka a rýchlovarná kanvica. Čo zdravého z týchto dvoch vecí vzíde asi všetci vieme. Že takmer. Možno tak čaj! Máme radi čaje!


Takže do týždňa sa pokúsim ozvať, že ako som pokročil, pretože to je už 5. marca a to už budem musieť vedieť!





Klidopido sa porúča a praje vám pekný deň.








 Denník
Komentuj
 fotka
hagelslag  27. 2. 2017 09:35
Týý vole, tak to je určite perfektný život.
Napíš svoj komentár