Nemôžem sa na to pozerať,
Nemôžem to viac tolerovať,
Nemôžem už žiť takto idylicky.
Nezastavím, pretože nechcem,
Budem váľať steny kým sa mecem,
Nezastavíš ma, pretože to nejde,
Už som dávno niekde inde.
Paradigma tejto doby neberiem už,
Ale ty ak chceš tak pokojne tomu slúž,
Chápem, že to ešte nevidíš,
Ale prajem ti, nech to čoskoro pochopíš.
Na povrch hráte farbami,
No vnútri je len tieň,
Vaše úsmevy nevadili by mi,
Keby neboli len z falošných stien.
Utekám od davu masiek,
Od vašich prázdnych hlášiek,
Bežím, pretože nevládzem stáť,
A už nebudem nič predstierať.
Stále sa hráte na správne tváre,
Všetko vidíte cez ružové okuliare,
Oplatí sa bojovať za lepší deň,
Aj keď je to sračková povedeň.
Bance!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár