Zo smiechom sme vyšli s kamošom Aďom a kamoškou Zuzkou zo ZUŠ. Bolá veselá hodina, čo na to povedať. Všetci sa na nás pozerali ako sa smejem, hraničilo to s normálnosťou ale tak ke´d nás učiteľka zahriakla a sme sa prestali na 3 sekundy smiať a potom začali, sa rozosmiala aj ona.
No ale potom sme povedal čaw Aďovi a šli sme so Zuzsko popri hlavnej na križovatku ku pošte. Bolo tam veľmi ticho. Na križovatke som sa rozlúčil aj so Zuzkou a šiel som cez centrum.
Pod nohami mi čvachtal roztápajúci sa sneh. Došiel som pred Milénium, stále tam bola vianočná výzdoba. Bielo ružová, ak nie som farboslepý. Stromček pekne ovešaný vločky na námestím svietiace. Hudba hrala potichu, veľmi potichu. Ale na námestí bolo tak málo ľudí a také ticho, že to prišlo tak príjemne. Taký uvoľňujúci pocit.

A prešiel som popri kine a zamieril na zástavku MHD. Došiel som na zástavku. Na hlavnej ceste bolo skoro prázdno. Zopár áut. Postavil som sa k zástavke a pozrel do diaľky či niečo ide. Bolo vidieť oranžoví svietiaci nápis autobusu. Tešil som sa že sa tam budem tlačiť v tom buse. No prišiel autobus ktorí jazí po trase číslo 11 a tá značne obchádza moje sídlisko. Čakal som ďalej.
O pár minút došiel na zástavku jeden chalan, ktorého veľmi nemusím ale tak osud to tak zariadil, čo už. Aspoň sme si povedali čau a potom sme sa ignorovali. Lebo otĺkať sa na zástavke by nebolo najvhodnejšie správanie.

Na zástavku došiel autobus, ktorý chodí po trase číslo 15. Postavil som sa do radu. Ale za ním išiel druhý, ktorý jazdieva po trase číslo 12. No bol tam kratší rad tak som šiel tam. Nastúpil som do skoro prázdneho busu. No tak z tlačenia sa nebude nič. Akurát som si posledný kupoval lístok, keď sa nízko podlažný autobus pohol. Skoro som padol ale tak podarilo sa mi zachytiť najbližšej tyče. Sadol som si na sedačku a cestoval. Neviem kto navrhoval cesta v Martine ale tie zákruty mohli byť troška na hlavnej miernejšie ako 90°, ak nie viac. A dvakrát po sebe. Keby som stál asi by som sa neudržal, čo som bol unavený.

Pozeral som sa z okna, vo výhľade mi trošku zavadzal plagátik Sučianského plesu. Mal som chuť ho strnúť ale nie som vandal tak som sa s tým zmieril. Pozeral som po svietiacich oknách a pouličných lampách. Blízkych aj vzdialených. Uvedomil som si aký je Martin pekný večer keď je osvietený a blikajú neonky v rôznych zábavných centrách. Martin je dosť roztiahnutý zo severu na juh alebo z juhu na sever? Ale je dosť úzky a dokázal som ho pešo prejsť za hodinu, mojím tempom. Ale tak má niečo do seba, ako každé mesto, obec, či dedina.

Autobus zastavil na zástavke na mojom sídlisku. Vystúpil som a pre kráčal domov. Popri elektre, drogérii s kvetinárstvom, textilom okolo krčmičky. Pomyslel som si že tu je na tomto sídlisku skoro všetko, ešte aj BILLA je na druhej strane cesty. A tak som spokojne došiel domov. Až na to, že mi chýbal, ten pocit tlačenia sa v buse, vrava mesta a tieto veci.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
miskazteska  20. 1. 2009 21:19
haha.. ..bozee..a vsade su plagaty radicovej.. a vyhodnych cien..
Napíš svoj komentár