to čo práve cítim,
musím vám to napísať,
bo slová iba kričím.
Hoci život končí mi
slzy tečú lícami,
nemám právo viac tu byť,
bo zabudla som sama žiť.
Telo chabne, rozum slabne,
spomienky sú znova spať
vidím ja však svetlo silné,
chcem už poznať odpoveď.
Bude rýchla, či sa vliecť??
Bude bezbolestná, či bude krv tiecť??
Sama neviem, čo sa stane,
no jedno vám však poviem hneď.
Či sme mladí a či nie
Či sme múdri a či nie
jedno nás len predsa spája.
Želanie, čo povieš hneď,
ako opustíš tu tento svet:
,,chcem sa vrátiť ešte späť. "
Prekráčala životom
urobila veľa chýb
zabudla však sama žiť.
Zabudla, že činí hriech,
keď nechce počuť detský smiech.
Zabudla, že všetko raz,
zanikne, keď má svoj čas.
A ako slnko zapadá
život aj jej niečo dá.
Šepká jej to tichým hláskom
zhasol svetlo : " Zbohom " s láakou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tusica
11. 10.októbra 2006 17:39
je to pekne.....krasne a presne dodrzane rymy...je to nadherne...a ten obsah...no zamyslim sa a uz to mam!!!...toto je super basen, pre vsetkych
3
Pekné Ako vidím máš svoj vlastný štýl..zistil som že požívaš rovnakú techniku aj v Mladosti..dokonca aj podobné motívy. Super, takto sa o pár storočí zahľadí nejaký znalec na tvoju báseň a povie: áno, áno to je nepochybne od kmetky6 ;-D. Len tak ďalej!
Napíš svoj komentár