Vážne v nás zomiera naše dieťa, čím sme starší?
Vážne sa nedá vrátiť späť a byť šťastní?
Vážne nás naše problémy ničia zvnútra?
Dá sa zabudnúť na všetko zlé a ísť ďalej?
Dá sa byť silnejším aj po tom všetkom čo sa stalo?
Hlúpe otázky...
@1 to su doslova existencne... a spomenul som si raz na profesora, ked nam pustil jeden velmi zaujimavy film, po prednaske som sa este pristavil a spytal som sa ho myslite si ze bol ten autor stastny? a povedal mi krasnu vetu - ano, a ked nie, minimalne sa aspon snazil aby bol lepsi.... treba skusat, mozno sa zadari raz... mozno.... niekedy....
Byť šťastný ako kedysi sa nedá, lebo vtedy sme boli akože šťastní, lebo sme neboli prešli cez to, čo teraz vieme. Zakrývať si oči pred realitou a byť šťastný, to vôbec nie je šťastie.
Šťastie je, keď dokážeme zápasiť so životom. Šťastný je ten, kto dokáže zmohnúť sily po každom údere a ísť ďalej. Dokážeme to? Ja neviem, ešte som nemal až tak veľa životných úderov.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.