Chudák Miško. Chudáááááááááák Miško!!!! Chce sa mi až plakať, ako to píšem! Aby ste cítili, že je to vážne. Lebo lebo teraz bol proste nesmelý a zakríknutý! - a všetko preto, že mal rád ľudí. Naozaj mal. Len nejak nevedel, čo s nimi: skúšal všelijak, nedarilo sa mu, tak to nechal. Nechal to a myslel si, že jeho dni v Kauflande sú už zrátané.
Až kým.
Až kým.
No dobre, už to poviem. Až kým...
Nestretol - Dorku. Alebo Šaňku. Už si nepamätám, za ktorú sa vlastne vydávam ja. Asi za obe. Ale do nadpisu som dala Dorku, tak bude Dorka.
Dorka sa mu prihovorila a usmiala sa vľúdne, lebo tak to robievala. (Teraz, keď viete, že píšem o sebe, tak sa aj hanbím, že sa tak chválim. No čo, usmievam sa a teším sa z toho. Ale aj z vás sa teším pre hocičo, no-a.?
Miško bol v pomykove.
"Vyzeráš ako Patrik Švejzi," vysvetľovala, "už ti to dakto povedal?"
"Nepovedali mi," priznal Miško.
A ja sa zas musím priznať, že Miško sa nevolá Miško. Volá sa úplne ináč. Ale vyzerá ako Miško, lebo je taký malý a chudý a usmieva sa ako Miško. Keby ste ho videli usmievať sa, mysleli by ste si, že sa volá Miško.
A ešte jeden prívlastok mu Dorka vymyslela: Divný Janko. A chystá sa to aj vysvetliť, len ju treba poprosiť.
Povedzte, všetci: Prosím, Dorka, povedz nám. (Inak tento vtipný frk som ukradla od Jara Baču. Jarko ťa pozdravujem a ďakujem ti, že aj vďaka tebe sú moje blogy vtipnejšie. Neviem, či ti môžem tykať, ale skúsim to. tik-tak-tik-tak... ide to. No nič, maj sa zatiaľ, musím ďalej blogovať. :/)
No čo, už ste poprosili?
Dobre, tak vám to povie:
Keď sa Miškovi Dorka ešte raz prihovorila - a hovorila s ním ako aj s ostatnými (aj keď s ním hovorila inak, lebo si ho obľúbila viacej), niečo sa, jednoducho sa niečo, zmenilo! Miško sa začal na Dorku usmievať stále, keď sa im stretli pohľady, ale aj keď sa nestretli! Čakal, kým naňho Dorka pozrie - a hneď sa usmial! (Fakt hneď!) Sliedil po nej, vykukoval z miesta, kde môžu iba zamestnanci a čakal, kým Dorka doblokuje a pozrie jeho smerom. A zas sa len usmial! A čo bolo úplne najčudnejšie, pristúpil k jej pokladni, akoby dačo chcel. Naozaj takto prišiel a usmial sa na Dorku a Dorka na neho, ale nevedela, že čo. A potom išiel nazad. Proste nazad. Bola z toho už v strese. Čo to je, čo to je? Myslela si. Nebude to Divný Janko? Čo keď je on Divný Janko?
Ale vysvitlo, že nie je. Išlo o to... išlo o to, že Miško Dorku hľadal. A keď ju našiel, tak sa s ňou skamarátil. Najlepšie ako vedel. Nevedel to proste urobiť krajšie ani elegantnejšie ani šmrncovnejšie ani normálnejšie ako to viete vy všetci!! Vedel to len po-miškovsky. A to sa Dorke rátalo. A tak boli kamoši. Alebo spriaznené duše, keď chcete. Viete? Už to tak chodí.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mcvpn
23. 11.novembra 2014 16:57
napíš, prosím ťa, knihu!
2
@mcvpn keď si teda nerobíš srandu a myslíš to vážne, tak veľmi ďakujem aj za ohviezdičkovanie ostatných blogov, veľmi to povzbudí
Napíš svoj komentár