Poznáte to, stáva sa to neraz. No, neraz... na obvinenie nemocničného personálu treba pripustiť, že zameniť dievča za dievča a chlapca za chlapca je predsa len pochopiteľnejšie, než zameniť bábätká nerovnakého pohlavia. Na ospravedlnenie nemocničného personálu však treba dodať, že sestrička Betka ťahala štyridsaťosmičku a bola už ozaj, ale ozaj unavená.
Rodičia, pri ktorých napokon malý Alexander skončil, boli od radosti trochu popletení a tak sa im stalo, že zabudli, že sa im narodilo dievčatko. Chlapca pomenovali Juan /čítaj Chuan/ a ufujazdili nazad do Argentíny, kde ich už nenašla ani Katka Brychtová.
"Vkladala som do tej Pošty toľké nádeje!" sťažovala sa raz bračekovi Lolekovi Šaňka so slzami, "myslela som si, že mi nájdu Alexa..." zase si utrela oko, "nevrav mamke, že som písala Katke... bola by zbytočne sklamaná... ako som teraz ja..."
Lolek si toho v ten večer, keď Šaňku Brychtová odmietla, ešte od staršej sestry veľa vypočul. Ako si tak vylievala srdce a jemu to jeho pukalo, že ju prvýkrát videl toľko plakať, pozrel sa na ňu skúmavo aj smutne a spýtal sa: "A ja ti nestačím, Šaňka? Aj ja som tvoj braček, nie?"
Šaňka ho objala a vysvetlila mu, že ho má rada, že zo všetkých chlapov má najradšej jeho a ocka.
Lolek sa upokojil, potom sa usmial a povedal: "Veď... veď aj mne Alex chýba, Šani, aj ja som chcel mať staršieho brata... a nie iba takú nudnú sestru! Čo robí v Kauflande a hrá na klavíri, ha-ha!" vyplazil na Šaňku jazyk, ale potom na ňu zase pozrel súcitne a dodal "ale my ho nájdeme... určite ho raz nájdeme, neboj sa. Poď, ideme si pozrieť telenovelu."
Šaňka sa zasmiala: "Čo ti je, Lolek, veď nepozeráme telenovely. A inak čo ako teraz ty na mňa čo... že že je so mnou nuda vraj, há? S tebou je nuda! A ešte si vymyslíš telenovely pozerať, ha! To sú mi novinky... ty Chuan!" Šaňke tak odľahlo, tak jej bolo zase dobre! Prestala myslieť na zlé veci a ďalej sa chcela s bratom naťahovať.
"Haaa, a dakedy si pozerala telenovely ostošesť!"
"Pozerala som, a už ma to nebaví," odvrkla Šaňka a smiešne dvihla nos, "je to také absurdné, teraz, keby som si to pozerala, tak sa budem celý čas smiať."
"A o čo si myslíš, že mi asi ide, Šani, pozrieme si dajakú latinsko-americkú srandu a budeme sa smiať spolu."
To sa Šaňke zapáčilo. Išli do obývačky a zapli si telku.
"Esmeralda, nemôžeme byť spolu! Ja síce nemilujem Milágros tak, ako teba, ale verím, že raz budem, raz budem! Okrem toho tvrdí, že je tehotná. Ja síce určite nie som otcom, ale nie som bezcitný, viem, čo je moja povinnosť!"
"Fernando José, viem, že nemôžeme byť spolu! Niekoľko rokov som ťa odmietala, ale teraz, keď môj muž pochopil, že milujem iba teba, celkom ma opustil! Už ťa nebudem odmietať, jedinou prekážkou je teraz Milágros! Ale viem, že ty vieš, čo sa patrí. Prajem ti, aby si bol šťastný, len to ti prajem! Aj keď ti pripomínam, že síce som ťa niekoľko rokov kvôli cudzím intrigám odmietala, ale teraz ťa už neodmietam, keby dačo! Ach, prečo nemôžeme byť spolu? Prečo je život taký krutý?" a začala nariekať. Vlastne nariekala celý čas, ako to hovorila, tak jej miestami aj ťažko bolo rozumieť.
"Mamička, mamička, prečo plačeš? A prečo sa hádaš s mojím biologickým ockom?" vyšiel zrazu z izbičky malý Roberto.
"Tíško, synček, je to síce tvoj biologický ocko a ja ho síce ľúbim z celého srdca, ale pochop, nemôžeme byť spolu!"
"Ale prečo, mamička? Prečo?" a začal rumázgať. Plakal tak presvedčivo, tak dojemne a tak strašne, že divák by si pomyslel, že by táto nečakaná okolnosť mohla nejako posunúť dej dopredu. Ale pozor. Vždy, keď sa niečo také udeje, vždy, keď vám hlavou prebleskne myšlienka, že o chvíľu by sa mohlo niečo stať... vždy potom sa telenovela skončí.
Aj Šaňka s Lolekom boli sklamaní. Ale nie preto, že by nevedeli, že Esmeralda a Fernando José (čítaj Fernando Chosé) nakoniec aj tak skončia spolu. Nie preto, že by bol Fernando taký krásny herec, že by sa doňho bola Šaňka hneď zaľúbila a utekala si strihať jeho fotky z telemagazínov. Nie preto, že by ich tak bol zaujal nový model Esmeraldiných zelených šiat. Zrazu... zrazu obaja, aj Šaňka aj Lolek pocítili zvláštny druh lásky ku chlapcovi, ktorý hral Esmeraldinho malého syna. Takú lásku, akú cítili jeden k druhému.
Nepovedali si o tom. Na chvíľu zvážneli, ale potom sa zase smiali a rozhodli sa, že o takú srandu nemôžu prísť ani zajtra, že si tú telenovelu pozrú znova.
Ani netušili, že malý Juan... lebo tak sa volal ten herec, v telenovele ešte malý a teraz taký starý ako Šaňka, netušili, že tento Juan sa im znova pripomenie oveľa skôr.
Na druhý deň ráno k Podjavorinským zazvonila argentínska Pošta pre teba.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár