Keby som lenn wedela čo wšetko sa moože stať za jeden jediný rok tak by som tomu asi ani neverila..
Takto pred rokom a necco soom vyfnuukááavala nad nepodareným vzťahom, nad mrzutosťou mojej mamy nad tým že ma to na swete nebawíí..a teraz ? ? najradšej by soom bola na swete nonstop, keby netreba ani spať by som nechodila aby som toho stihla prežiť čo najviaccc..
A ako sa to začaloo? ? Hm no odišla som z frajerom za prácou do česka.. prvý mesiac to bolo celkom fajn, no neskor som začala máwať wšeliaké závrate, točila sa mi hlava, a taak..potom priišli nezhody, začali vyhrážky a podobne tak som sa rozhodla že idem domow..doma too všetko pokračovalo, nátlaky, vyhrážanie a taak..proste obdobie plné stresu.a ako inak sa to mohlo skončiť ako tým že mi prišlo tak zlee že som skončila v nemocnicii.
Jasnee mysleli že to je len záapal plúc ale akosiq mi zistili že som prekonala infarkt a paak to už šlo wšetko dolu vodou.. zavreli ma do nemocnice a skúúšali zisťovať čo mi.stále im to akosiq nesedelo..teda tip mali ale výsledky tomu nenaswedčovali.takže po dvoch operááciach a troch dlhých mesiacoch mi konečne wedeli powedať čo mi ... že Hodgkinov syndrom..hhmm zjednodušene powedané rakovina lymfatických uzlín..jedinéé moje šťastie je too že to niejee zhubné..takže tzm že sa to dá vyliečiť.. uff
a bolo tooo..skončila som na onkologii v bratislave a začala sa sééria wšemožnýých vyšetrení testov, proste všetkéého možnéého o čom som ani netušiila že eexistuje... ten čas tam prežitýý maa určite doosť zmenill..too tichoo v jedálni kedd kažždý len sedel zammyslený vo vlastných myšlienkach, tie smutné pohlady..hmm nooo malaa soom dosť.
kto nezažil asi si to nevie ani predstaviť ale takk bohužial to takisto patrí k životu..
a teraz našťastie už nato len spomínam pretožee ja už to nemáám aké váážnee.. chodím už len ambulantne na chemoterapiee a snažím sa s týým nejako vyrovnať..pretože ked si pomyslíím že velaa ludíí jee na tom omnoho horšie ako jaa...
Často som saa sama seba pýýtala že prečoo vlastne ja? ? aa teraz to asi viem..asi toto musíím zažíívať aby soom si uvedomila čoo je v živote naozaj doležittéé..aby som prehodnotila svoje priority a svoj postoj k životu.. a Myslíímm že ten kto too tak chcell, že sa mu too celkom aj podariloo
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
ritchie
29. 4.apríla 2009 17:03
čooo? preboha neviem čo mam povedať najprv jak som nečital ten blog som ťa chcel privitať že kde si bola a teraz pozeram že si mala a maš kopu starosti chuďa malé v podstate si tu odpovedala na otazky okolo akoi sa maš a pod. takže sa ťa to ani pytať nebudem snaď ti len poviem že dufam že budeš v poriadku a drž sa
Napíš svoj komentár