Majú chuť tvojich pier.
Strácam sa
V pohľade tvojich očí.
Nekonečne
Topiaca sa v objatí dvoch tiel.
Táto chvíľa je naša
A svet sa s nami točí.
Povedal si
„Už budeš len moja“
Líca
Sfarbili sa mi do jahodova.
Povedal si
„problémy sa nás iba spoja“
V ústach
Hromadili sa mi slová.
(Ľúbim ťa láska moja)
Steblá trávy
Hladia nám chodidlá
Tancujeme
Po lúke bosí
Strácame mravy
Ignorujeme pravidlá
A kúpeme sa
V ligotavých kvapkách rosy
Súmrak padá
A ja cítim samotu
Moje ruky
Bez tvojich vyzerajú fádne
Trasie sa mi brada
Nedokážem čakať na ďaľšiu sobotu
Plačlivé zvuky
Diaľka mi ťa kradne.
(A ja znova ležím na dne)
Je sobota ráno
Čakáš ma pred vchodom
Na očiach klapky
Vediem ťa ku schodom
Do vlasov mi prúdi vánok
Osviežený tvojim príchodom
Na lícach kvapky
Strachu pred tvojim odchodom.
Sladká chuť bozkov
So slzami zmiešaná.
Len pár tvojich krokov
A ostanem sama.
(snami oklamaná)
Každá chvíľa s tebou má akúsi horkosladkú chuť. Príjemnú, no stále v nej cítiť istú trpkosť – trpkosť neistoty. Vždy, keď ma zovrieš v objatí, v kúte mysle sa mi objaví zatracovaná myšlienka „Uži si to, možno ho dlho neuvidíš.“ Vždy, keď ma pobozkáš, v hlave sa mi ozve zákerný hlások „Čo keď je toto váš posledný bozk?“
Vieš, vždy keď ma opúšťaš, všetko navôkol akosi stratí čaro. Ako keď uberieš fotke kontrast, nakoniec ostane šedá. Jedna obrovská machuľa šedej farby.
Vždy, pár minút pred tým, ako musíš ísť, mám chuť ťa svojou biednou silou nejako udržať na mieste. Nechcem sa ťa vzdať. Je to akoby som sa vzdávala samej seba.
Akoby som polku seba posielala niekam preč. Odtrhla ju a posadila do vlaku, s vedomím, že ju možno posielam preč navždy.
A chýba mi. Chýba, chýba, chýba, chýba.
A chýbaš mi.
Strašne mi chýbaš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár