pichľavou vravou unikám pred pretečením studničiek na slzy.
Výnimka, kde niet schopnosť ťahať bábku za motúzy.
Čelím prúdu minulých nevlastných nárekov.
"Prečo nechávaš spomienku vykresliť ťa ako zlý prototyp?"
Cítenie už precíteného, snaha objaviť iných,
pritom stroskotávam na sebaobjavoch mylných.
Na vidinu pravdy niekoľko dúškov z nej musím vypiť.
V samote nikdy nie som sama.
Keď zachváti ma rovnováha,
stále sa objaví aj tá druhá dáma.
Nikdy neviem, kedy znova spŕchne vlaha.
Zažiari pre mňa bezpečná tma.
Odkrývam vo mne môjho jediného vraha.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
to som nepochopil fakt
Napíš svoj komentár