kričí ticho v bezcitnom tele,
vzďaľujem sa sebe samej?
Temný žalospev o mojom zajatí,
cit sa mi do srdca derie,
no zostáva uväznený v ničote prázdnej.
V škárke medzi dverami zažiaria zafíry,
dotknú sa kútika čiernej opustenosti.
Vzplanie neviditeľné spojenie.
Lúč sa pustotou šíri,
znenáhla zaniká prúdenie mojej zlosti.
Výbuch sťa euforické opojenie.
Chlapec blúdi ríšou snov,
márne sa snaží nájsť zmysel.
Súženie vzniknuté nezodpovedanými tajomstvami.
Zožieraná nejasnou predstavou,
náročky pristrihnem pierka radostných krídiel.
Cnenie po tvári zvlhčenej slzami.
Dve tváre skryté v jednej,
spája sa identickosť s kontrastom.
Nenávisť zazriem v obrátenom zrkadle.
Nenaplnenie chute zvrátenej.
Utekám za chlapcom.
Moja nenásytná túžba mu prechádza po hrdle.
Žiadostivosť po lesku chlapcových sĺz
a zároveň tklivosť po jeho úsmeve.
Srdce má dobodané tŕňmi môjho smútku,
dýka útrapy zarytá do jeho pŕs.
Nachádzam súznenie v jeho žalospeve,
skrývam Blížencov v každom mojom skutku.
Vyčerpaný spánkom chlapec otvára oči,
zaženie šero kreslením kvetov.
A môj malý svet sa nachvíľu rozžiariť môže.
Chlapec ma nájde stáť uprostred noci,
čakám len naňho na prelome dvoch svetov.
Opäť rozkvitnú ruže.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár