slová sa stratili v umlčanej priekope,
niet chute na bezvýznamné vysvetlenie.
Privoniavam k vánku zabudnutia,
náreky zaniknú v šepote,
množstvo bolesti na splatenie.
Zablúdené výhľady do minulosti,
trpkosť a hnus z lásky zrodené,
v prach meniace sa telo anjela padnutého.
Nevyplnená túžba po toľkej cnosti,
city ostali hlboko zatratené,
nedostane sa im raja vysneného.
A tak ako bolesť vyteká zo srdca rán,
nevinnosť pošliapaná klamstvami,
hnusom nazývaná duša čistá.
Speje táto kapitola k zatrateniu pekla brán,
zbĺkne v nenásytnom plameni,
smútok zmeniť v popol chystá.
Medové slová brániace mojim očiam vidieť,
klamlivé sľuby vyslovené len tak, do prázdna.
srdce hnijúce z vnútra s krásnym obalom.
Len oheň čistý dokáže túto špinu zmiesť,
aby nemohla sa zrodiť ďalšia zrada.
Nie! Všetko ľahne popolom!
V poli divých kvetov blúdiac po nádeji,
odtrhávam najkrajší zo všetkých.
Nezábudka modrá, ochotná dať mi lásku svoju.
A v tomto nádherou opojení,
nachádzam dar nebeský.
Vdychujem nezábudky vôňu.
A tak ako bolesť vyteká zo srdca rán,
nevinnosť pošliapaná klamstvami,
hnusom nazývaná duša čistá.
Speje táto kapitola k zatrateniu pekla brán,
zbĺkne v nenásytnom plameni,
smútok zmeniť v popol chystá.
Oheň bolesť spomienok zahubí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár