Tvoje slová sú plné nenávisti a hnevu, viera sa vytráca...Viem, že za tým všetkým je ZLO, ale ja mu nedovolím urobiť si z teba otroka! Nie...Viem, že za všetkou nenávisťou vyvierajúcou z tvojho vnútra sa skrýva zlomené milujúce srdce, ktoré nechce, aby mu bolo viac ubližované a bráni sa útokom...Zavri oči, anjel môj...túto noc ťa nenechám padnúť...
Nechávaš za sebou čašu naplnenú nočnou depresiou,
trpká ochutnávka z nej pre moje srdce...
Slabý duch musí nájsť stratenú silu.
Čistá duša pohryzená zákernou zmijou
nájsť cestu zo začarovaného kruhu chce.
Postoj...počkaj na mňa chvíľu...
Tak zavri oči! Dovoľ mi vypiť tvoj smútok...
Vysuším potoky žiaľu svojimi perami.
Letmý vánok odveje všetky pochybnosti.
Odhaľ mi z tvojej duše ranený kúsok,
dieťa prenasledované nočnými morami.
Jeden deň, nadelí sa mu spravodlivosti.
Pri svetle splnu môj osamelý anjel nie je sám.
Pokojný spánok privolám mu spievaním uspávaniek.
„Som tu, môj anjel“, opri sa o moje krídla...
Spolu unikneme pekelným bránam.
Nebesá plačú, keď vidia ZLA hriech.
Snaží sa ťa zlákať do osídla.
Tu v tme je bezpečne, cítiš slobodu...
No je tu priveľa bolesti na splatenie.
Nechaj zažiariť tvoje malé svetielko.
Slová ženúce ma do hrobu.
Opovrhovaná viera v božie vzkriesenie.
Tá viera je stále v tebe, hlboko...
S rannou hmlou zaniknú tvoje výkriky do prázdna,
len nechaj svetlo preniknúť tmavými chodbami nenávisti.
Už horí ten plameň, pozerám na iskričky...
Chvejúca sa eufória, je tak prekrásna!
Máš ju na dosah, zámok k šťastiu sa odistí.
Ver so mnou hlasom nebeskej vábničky.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.