Keď umrie pani škovránkov.

To dievča, včera také hravé,
teraz leží mŕtve v tráve.

Kedysi jej oči žiarili,
a to tak, že na ňu všetci žiarlili.

No teraz sklený pohľad majú,
nikdy sa už nevyhrajú,

s farbou mora, s lúčmi slnka,
rieka v ušiach stále žblnká.

Okolo nej dlhá tráva,
na rozlúčku zrejme máva.

Vraví zbohom svojej panej,
ktorá teraz leží na nej.

Život zmizol, ticho nastalo.
A jediné, čo po nej ostalo,

sú sýkorky a škovránky.
Navždy budú spievať requiem zaránky.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu