Som tá, ktorá oslepla.

Som tá posledná, ktorá verí.
Tá posledná, ktorá slzy roní.
Tá, ktorá nestratila kľúč od dverí.
Tá, ktorá o kúsok svetla žobroní.

Som tá, čo ešte neodložila nádej,
na háčik pri dverách.
Tá, čo stále myslí na život, ktorý má dej.
Tá, čo pomaly stráca dych na perách.

Som tá, na ktorú nedopadá svetlo.
Ani to mesačné.
Tá, čo už necíti viac teplo.
Slnko jedno nevďačné.

Som tá, ktorej ostali už iba príbehy.
Výplody fantázie, nič viac.
Sú v nich hrdinovia, čo majú kúsok nehy.
Takí, čo nepotrebujú slnko, ani mesiac.

Moji vymyslení.
Jediné, čo mi ostalo.
Za dverami sú naozajstní.
No iba mne sa kľúča dostalo.

Neotvorím ich.
Oslepla som.
Nevidím ich.
Ostávam kde som.

Som tá, čo je odrezaná od sveta.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu