No myslím, že medzi 100kg a 100g je dosť podstatný rozdiel. Napriek otázkam typu "prečo?" "čo ak by?" alebo konšpiráciam (s nikým) typu "možno že ešte bude.." je tu stále možnosť voľby a aj keď mi nohy srdce a rozum oťaželi minimálne o sto kíl radšej si vyberiem možnosť premeny jednotiek.
Neobľubujem jednoduché veci, taktiež sa mi nepáči ak sa niečo nenaučím na prvý raz ale situácie nás učia "please be patient".To "želanie" ma vždy rozčuľovalo , dnes ma okrem toho ostro kritizuje a povedzme si úprimne ja kritiku neznášam.
Je mi vrchoľne jedno či speje ku konštrukcii strápneniu alebo pravde , nie je problémom ju odignorovať.Keď Vás však niečo začne žrať a ste si polovicou svojho JA istý že všade sú chyby a ani vy ste sa im nevyhli, obraz sa začína tak trocha pretvárať.
A tu už sú zničené ilúzie o sebe samej. Niekedy mám pocit že sa vidím "zamilovanými očami" prehliadajúc všetky svoje chyby a vrámci sebazáchovy si poviem že to je len diferenciácia ľudí, nič iné..
ľutujem že neexistujú životné osudy každého jedného z nás spísane v niečom ako "naše bábätko" a o pár strán ďalej "náš adolescent"...
Nie nechýbajú mi životné poučenia aj tak si na ne chcem prísť sama nechýbajú mi ani uzavreté kapitoly v podobe "tak toto zas naša malá zvládla" , ani neznášanlivosť s rozprávkou bamby pretože sa vždy rozplačem. Chýbajú mi základne ľudské potreby, chcenia, priority pocity toto všetko je uzavreté v každom jednom z nás a myslím že je umením to z milovanej alebo nemilovanej osoby dostať.
Je umením naň hľadieť očami prítomnosti aj minulosti , pretože každý vníma len to čo momentálne vidí to čo mu nie je umožnené vidieť si neváži jedine z nevedomosti.Preto to že milujeme tak ako sme nikdy nemilovali niekomu nepríde až také "vuáv" ako nám. Preto nám nezáujem druhého príde ako necitlivosť až arogancia hoc to je možno len nevedomosť....
Môžem zavrieť okná, dvere a upchať všetky škáry vedúce do môjho srdca ,no to vedie len k mojej zatrpknutosti a trucovitosti, preto neurobím nič len sprísnim pravidlá.
Je dosť možné že sa ich ľudia zľaknú , že to budú vnímať ako príliš veľkú bariéru , ktorá ma jediný účel odstrašiť to, čo by sa zľaklo čohokoľvek čo sa hrá na problém.
Budem trpezlivá , trpezlivá pre nové možnosti , nové a verím že silnejši city pre nových ľudí ktorý nerobia kroky ktoré neskôr ľutujú...
Nechcem vraciať čas , ja sa viem otočiť a pochopiť svoje konanie a som si natoľko istá sama sebou, žeby som ho nemenila.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
janulka3112
18. 9.sept. 2008 11:33
osobná spoveď? Vyzneje to tak... treba byť len sám sebou a všetko bude tak ako chceš... . Načo sa učiť niečomu, čo ti v živote nepôjde? Myslím, že to je zbytočné...
Napíš svoj komentár