Peter bol prvý človek s ktorým sa spriatelila, keď sa prisťahovala. Bol IT-technik alebo niečo podobné, nikdy sa o jeho prácu viac nezaujímala, presedel celý deň pri počítači, Hans bol pre neho ako okno do sveta. A to doslova, kebyže ho nebolo treba venčiť, tak by ani päty nevystrčil z domu. Keď sa podvečer vracala z práce zastavil ju Peter s prosbou, či by nevyvenčila Hansa. Ani sa nepýtala prečo, či sa niekam chytá ani nič podobné. Viac-menej jej to bolo jedno a pravdepodobne mal niečo napráci bohviekde ďaleko.
Olívia bola workoholička, medzi ľudí nechodievala. Vravievala, že nemá čas, ale pravdou bolo, že ho nechcela mať. Bola generálnou riaditeľkou hotela. A vždy mala veľa práce ak ju nemala hľadala si nejakú.
Vzala psa na vôdzku a išla dole po schodoch, prešla sa s ním okolo parku a cestou zašla do pekárne. Kúpila rožky a išla domov. Už takmer vošla k sebe, keď si uvedomila, že má ešte Hansa. Zamierila hore, pred dverami ležala veľká obálka, zdvihla ju, bola adresovaná na meno "Peter Bulský". Tak ju vzala dovnútra. Odopla Hansa z vôdzky a išla mu nájsť nejaké granule. Pár krát jej ho už Peťo nechal, tak vedela kde nájde jedlo. Nasypala mu granule do misky a do druhej mu išla doliať vodu. Vošla do kuchyne a videla totálnu spúšť. Na zemi rôzne kusy porcelánu, črepiny, sklo všetko možné, nejaké misky v rohu, stôl prevrátený, nejaké jedlo z chladičky vyhádzané. Nevedela, čo si má myslieť, veď to Hans nemohol spraviť, a takmer do pol 3 bola hore, veď by to počula, keby tam niekto bol. Vybrala z bundy mobil a vytočila Petrove číslo, ozval sa obsadzovací tón. No nič, položila mu obálku na botník a odišla, veď by sa mal do zajtra vrátiť nikdy nebol dlhšie. A občas mal vypnutý telefón a možno niečo hladal, kto vie plánovala sa ho spýtať až by sa vrátil.
O pol 9 zišla dole schodiskom s notebookom v taške smerujúc k autu, keď ju zastavil chlapík.
"Bulský ti odkazuje, že sa zdrží a máš si postarať o psa."
"Prosím, hej, hej... počkajte, pane stojte.."intuitívne sa vydala smerom za chlapom.
"Haló pane, počkajte. Kedy sa vráti, odkiaľ ho poznáte, halooó stojte prosím Vás," chlapík však pridal do kroku," ste s ním v kontakte, no tak zastavte, prišla mu obálka." To sa chlapík náhle zvrtol a otočil k Olívii.
"Kde je tá obálka?"
"Nedvíha mi mobil aa.."
"Kde je?"
"Čo, kde je?"
"Obálka, kde je tá obálka?"
"U neho doma, ale kedy sa vrátie nemôžte mi dať na neho nejaký kontakt, le.."
"Otvorila si ju?"
"Čo? Môžte ma počúvať, pane. "
"Hovor, otvorila?"
"Dajte mi prosím na neho číslo, má vypnutý mobil a ja sa mu neviem dovolať."
"Takže si ju neotvorila?"
Olívia sa otočila a išla k preč, veď keď jej nič nechce povedať prečo by mala ona jemu niečo vravieť.
"Olívia stoj! Olívia, toto nie je žiada hra.."
No ona rýchlo zahla za roh a vošla do nejakej bytovky z ktorej vyšli deti.
Zišla dole po schodíkoch počula ako ktosi trhá kľučkou tá bola však zatvorená. Zrazu sa dvere otvorili a Olívii stáli všetky chlpy dupkom, počula kroky smerom hore a potom otvárajúce sa dvere.
"Ách ktosi z bloku, uff.." Predýchala to a pomaly sa približovala k schodisku, keď začula rozhovor 2 mužov.
"Kurva, vravel som ti že jej to máš len povedať a padať odtiaľ."
"Veď som sa snažil, ale vravela že vzala obálku."
" A otvorila ju?"
" Kurva a čo som ja veštec, neviem zdrhla mi,.. ale veď ona hovno vie, nevie ani kde je Bulský."
"No tak to choď povedať Ivanovičovi,.. vieš, že vošla sem?"
"Videl som ju po roh a potom zmizla buď sem alebo vedľa."
"Dobre počkaj vonku ja to vybavim"
"Pôjdem vedľa dovtedy, dobre"
"Kurva, povedal som počkaj von, nie vedľa. Neser ma, všetko dosereš neustále to dosieraš a ja si to potom zlíznem"
"Hej, kurva ja som dosral ochranku, kvôli mne teraz toto riešime že?"
"Drž už hubu a vypadni."
"Môžem ťa vieš čo,.."
Odišiel von a druhý kráčal hore, pomaly sa Olívia vynorila k schodisku a išla potichu k dverám, pozrela sa von nikoho tam nevidela. Vošla nejaká pani so psom, rýchlo schmatla kľučku a prešmykla sa von. Išla pomaly k svojmu bloku.
Potrebovala zistiť čo je v obálke, a kde je Peter.
Vošla zadným vchodom do svojho paneláku a išla po schodoch, prešla okolo svojho bytu no nezastavila, išla hore otovrila dvere vzala obálku. Pohľad jej zakotvil na Hansovi, nechcela ho nechať samého tak ho vzala. Bleskurýchlo sa presunula do obývačky a vykukla cez okno, no pri jej aute nikoho nevidela.
Tak sa rozhodla ísť preč z paneláku aj s Hansom a obálkou v kabelke.
Celý čas po schodoch premýšlala čo sa stalo, čo to malo znamenať. Mala to celé ignorovať, je to len zlý sen ... Prečo má všetko v byte rozhádzané, má ísť na políciu, má odovzdať tú obálku tým chlapom, má ju otvoriť...
Nasadla do auta Hansa usadila vzadu, naštartovala a išla nevedela kam, nevedela prečo...
Po prejdení troch križovatiek náhlom zmenení smeru, a zrýchlení totálne nad limit sa utvrdila v tom, že ju to čierne SUV sleduje, nevedela čo si počať. Zrazu jej zazvonil, rýchlo to zdvihla. Myslela si, že je niekto z práce veď už mešká, no hlas patril mužovi s ktorým sa ráno rozprávala.
"Olívia, teraz ma počúvaj. Budeme hrať podľa mojích pravidiel, inak sa stane niečo nepekné tvojmu Petrovi. Ideme k tebe domov, jasné?! A žiadne somariny, rozumieš?"
"Dobre, idem domov.. ja som.. píp,píp,pííp.."
"Sakra,.."
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Toto by chcelo nejakého odborníka, je ich aj tu veľa tak si počkaj. Snáď ťa nenechajú tápať. Mne sa to páčilo
Napíš svoj komentár
Budem vďačná za kometáre či už pozitívneho alebo negatívneho charatkeru