Dneska to bol uz druhy meeting, ale tento bol ovela horsi. Vraj skolenie. Cez telefon s ludmi z Ameriky. Nie dost, ze po anglicky, comu horko tazko rozumiem pri dorozumievani sa rukami – nohami,ale este aj cez telefon zapnuty nahlas, aby to bolo pocut v celej miestnosti. Na houby, nie je pocut aj tak nic.
Monotonny hlas rozprava a rozprava, je to jedno velke bla bla bla, co na tom, ze majitel toho hlasu pripravil k tomu aj krasne farebnu prezentaciu.
Obcas zacujem mne zname slova: Do you have any questions? Odpoved: No, everything clear. A hlas pokracuje spokojne dalej.
Pozeram sa po mojich spolutrpiteloch. Sylvia, blonadata holandanka si podopiera bradu a snazi sa tvarit zaujato, je nasa nadriadena,musi ist prikladom. Tomas, cesky horolozec suverenne spi, zobudi ho az zvuk mojho telefona, ktorym ho fotim.
Gabika, dokonala pracovnicka s najlepsimi vysledkami a podla Tomasa aj prsiami v teame si vylozila nohy na stolicku a hlava jej padla na Tomasom obdivovane prsia. Beata prevracia ocami a Lenka vedla mna si uz davno nerobi starosti, ci ju niekto uvidi alebo bude pocut a zvesela si chrape, nie obrazne,ale pekne nahlas, ako ked pradie macka.
Pozerame na seba s Erikou stihlou blondynkou, ktora je prekavpivo chytra a rozmyslame, co budeme robit.
Do you have any questions? No everything clear.Zborova reakcia.Dokonca aj Lenka zo spanku zamrmle.
S Erikou si kreslime obrazky na papier: obrovsky nos nasej hypochondrickej kolegyne Dasi na jaj malickej hlave, piskvorky…
Ale prichadzame na to,ze takto sa hodina zabit neda. Chceme spat.Ale jedine miesto v celej miestnosti na spanie, kde nas nikto nemoze vidiet je za malym vyklenkom steny. Je to lukrativne miesto a zviedlo sa on pri meetingoch uz tolko bojov, ze sa tam nikto neodvazi sadnut. Aj Erika aj ja tam chceme.
Posielam papier po mojcih spolusediacich a vyhlasujem sutaz o najkrajsi huslovy kluc.
Vsetci okamzite pochopia, vyklenok je velka motivacia.
Kazdy kresli jak o zivot. Trancovy kolega David zavisly na sensation white sa u toho snazi tak vehementne,ze sa mu rosi celo.Postupne mi prichadzaju vysledky praci. Snaha je marna, vyhrala Janka so svojimi kostnatymi prstami. S usmevom si sada do milovaneho vyklenku, oprie sa a zaspi. Vsetci na nu nastvane pozerame, ta to este zlizne.
Som frustrovana.Ale uz mam skolenie za sebou.
Do you have any question? No, everything is clear. Ako vzdy, novy program k nam pride zajtra. No co, skusim to stylom : pokus, omyl, tento mesiac uz aj tak nedostanem premie.
Frustrovana si beriem druhu obedovu prestavku (kvoli tomu nemavam premie) a idem nakupovat. Ani jedna bluzka v mojom cisle! Tak toto je uz moc. Zbadam stanok so zmrzlinou. Kupim si tolko kopeckov, kolko sa mi ich do toho velkeho kornuta zmesti. Preto pre mna nemaju ziadne bluzky. Ale som stastna,pretoze aj ked nemam bluzky, tak zmrzliny mozem mat kolko len chcem.
Stastna sa vraciam do prace, pretoze za pol hodinu odchadzam domov. A cestou sa stavim u stanku so zmrzlinou.

 Denník
Komentuj
 fotka
marttina  22. 7. 2008 10:41
treba to brat pozitivne

a to k tomu nemate nejake handouty? podla mna take skolenie moze byt aj celkom zaujimava vec...



zmrzlina a bluzka cert ber take blbosti ale treba si sprijemnit den to chapem ja to robim kavou s priatelmi
 fotka
siss  22. 7. 2008 13:03
heh
Napíš svoj komentár