Volali sme si s Luckou den predtym. Chceli sme ist na nakupy, proste babska zalezitost, ktoru sice z duse neznasam,ale s Luckou maju zmysel aj taketo aktivity. Hlavne preto,ze sa nebrani kazdu pol hodinu “zdravotnej prestavke” s cigaretkou.Volala to nasim spolocenskym sportom.Nieco ako tenis,ale bez spotenia sa.
Mala prist rano o desiatej pre mna. Ratala som s jej mensim zdrzanim, sice byva asi len 5 minut chodze odo mna,ale predsa len… je to zenska. O jedenastej som jej volala. Samozrejme som ju zobudila,ale tvarila sa,ze uz je na ceste. O pol jednej som to vzdala a sla som nakupovat sama, predsa len natiahnut 5 minutovu cestu na jeden a pol hodiny je dost. O druhej poobede mi Lucka vola: Jak to,ze na mna necakas,ako sme sa dohodli? Sak ja to stiham.
Pribeh cislo 2.:
Lucka sa odstahovala do Londyna. Bol to jej sen dostat sa z nasho maleho mesta niekam, kde to podla nej zije. Obcas sa ozvala a obcas aj nie, proste ako vysli peniazky na telefon, aj ked tie nevychadzali, pretoze boli treba ine veci (tricka, make-up, ceruzky, alebo zazracna maska na oci,aby sa jej v noci lepsie spalo). Vratila sa po dvoch rokoch. Rozpravala o Salimovi, ktory ju nutil pozerat Bolywoodske strasne dlhe filmy,ale ma strasne krasneho asi 8-rocneho brata s dlhymi mihalnicami. Salim zrazu zavolal. Bol to velmi burlivy rozhovor, Lucka pouzivala slova, na ktore slusna mlada dama ani len nepomysli, nie to,ze ich vyslovi. Po pol hodine polozila telefon a hovori: Ja som ho asi fakt milovala… Pytam sa: A ako to vies? Odpoved: No, lebo som po nom raz hodila tanier,ale netrafila som.
Pribeh cislo 3:
Lucka bola u mna na navsteve. Pri odchode si pomylila Hlavne nadrazie v Prahe s nadrazim Holesovice, tak sme vlak dobiehali na totalne poslednu chvilu. Pri ceste medzi nadraziami vola kamaratovi Viktorovi, u ktoreho cely vikend spala: Viktore, nechala som si u teba bankomatovu kartu.Donesies mi ju? A po ceste sa stav v tom obchode,jak sme boli vcera a kup mi tu cervenu koselu, co som si ju nechcela kupit. Den predtym stravila s Viktorom v tom obchode skoro hodinu rozmyslanim nad tou inkriminovanou koselou.
Pribeh cislo 4.:
Lucinka volala a strasne sa smiala. Pisal jej priatel, ktoreho vraj nemoze ani citit. Vraj ked sa takto chova, tak sa s nou moze aj rozist. Lucke to prislo strasne sladke a smiesne zaroven a nevedela sa prestat smiat. Hovorila mi,ze ona s nim aj tak byt nechce, pretoze je sice uzasny,ale ju rozculuje,ze chce byt s nou a okrem toho, ked jej rano vari vajicko,tak ho dava do horucej vody. A vraj sa s nim rozide v nedelu. Na moju otazku Preco? odpovedala so smiechom: Pretoze ak ho este cez vikend na stanovacke nastvem a pohadame sa,tak bude aspon sranda.
Pribeh cislo 5.:
Tentokrat som volala ja Lucke. Plakala som, neviem preco ani pre koho. Lucka pochopila a svoju patminutovu trasu zvladla za tri minuty aj s flasou poriadneho bolehlavu. Cely vecer so mnou absurdovala na temu zmysla zivota a vobec jej nevadilo, ze som jej svojim makeupom zaspinila nove biele tricko, kde som jej plakala na rameni.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
inconnue
7. 3.marca 2009 23:35
tomu sa vraví kamoška
Napíš svoj komentár