Snívam....

Na miernom svahu stojí dom.

Biely náter svieti dookola, okenice kontrastujú zelenou farbou,špicatá čierna strecha a kúsok za domom nádherný les.
Tráva sa zelená, vzduch vonia čistotou a široko ďaleko žiaden dom, žiadna cesta.

Je počuť detský smiech, veľa detského a hlasného smiechu, čľapot vody.
Pod domom je lavička, na nej sedím ja, na rukách mám maličkého človiečika a pozerám k potočiku vedľa domu,kde sa hrajú deti.
Sú dve, chlapček a dievčatko, chlapček je starší.Čľapkajú sa vo vode a majú takú radosť, akú vedia mať z vody len deti.
Z búdy kúsok od nich ich pozoruje pes, tiež je na stráži.

Ukladám dieťaťko k spánku a idem do kuchyne. Je malá, plná svetla a voňajúceho dreva, s veľkým stolom pre celú rodinu.
Vykladám z trúby koláč, prikrývam ho mokrou utierkou a pokladám na okno, aby rýchlejšie vychladol.

Rútia sa ku mne deti, kvapká z nich voda, obšmietajú sa okolo okna s koláčom, odháňam ich preč. Z teplého koláča by ich bolelo bruško.
Beriem ich von, naháňame sa v slnkom zaliatej tráve, hráme sa na skrývačku a znova sa čľapkáme vo vode.

Keď je koláč vychladnutý, krájam ho a nakladám na tanier, do hrnčekov nalievam mlieko a odnášam všetko von.
Slnko už zapadá, keď deti ukusujú z koláča a chlipkajú mlieko.
Z domu počuť plač toho najmenšieho, vyberám ho z postieľky a beriem ho k ostatným von.
Sedím na svojej lavičke, maličké pije z mojho prsníka a ja rozprávam rozprávku.
Deťom sa už klížia očká, zívajú a ich zlatisté hlávky klesajú na prsia,ale trpezlivo čakajú,či princ princeznú zachráni.

Ženiem ich do kúpeľne, umyť zúbky a šup do postele! Prikrývam ich až po bradu, bozkám na tie malé čelíčka, pozerám ako zaspávajú.
Najmenšie už tiež zaspalo. Ukladám ho do postieľky a idem zase pred dom na lavičku, kde čakám,ale nie dlho.

Pod stráňou je vidieť postavu, blíži sa ku mne, na tvári úsmev. Sadne si ku mne na lavičku,ja skloním svoju unavenú hlavu na jeho plece, chytím ho za ruku a spolu načúvame tichému oddychovaniu detí v dome.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu