Mám svadobné šaty,ja mám svadobné šaty!
Aj keď som za ne musela trošička bojovať. Zdá sa mi, že celý svet je proti tomu,aby som mala peknú svadbu.
A Muckova mamka strašne žiarli, je to neuveriteľné.
Prišli sme do butiku. Všetci boli strašne milí, ochotne mi podávali šaty, závoje, šperky. Len tá Mucíkova mama. To je ale harpia.
Napríklad sa ma predavačka pýtala, či chcem šaty kúpiť alebo len požičať. A tá semetrika vyhŕkla, vraj len požičať. Sa zbláznila či čo. Som jej aj povedala. Žiadne požičiavanie nebude, beriem si jej syna,mám právo na to,aby mi kúpila šaty, aké ja sama chcem. Veď jej peniaze zdedím tak či tak ja, tak čo robí také caviky.
Sa troška ako upokojila a potom začala rýpať zase. Vraj, či si Mucíka beriem len pre peniaze. To už moje nervy nevydržali a rozplakala som sa. Ujo Vasil tam bol s nami a moc ma ľutoval, veď aj je čo, keď mám svokru takú semetriku. Podával mi kapesníčky a tú kravu poslal kúpiť mi niečo na upokojenie. Je neschopná, vrátila sa s čajom na nervy! Takto ma rozčúli a potom mi kúpi čaj, no neslýchané. Keby aspoň nejaký kožuch alebo náramok,ale čaj... tá ženská nemá žiadnu úroveň. A mne vyčítala, keď som grgala po cole.
Ale tak som si povedala,že sa asi hnevá,že nie je na svadbu pozvaná. Nemá na to síce dovod,ale je to Mucíkova mama,tak som ju chcela potešiť.
Pozvala som ju ako obsluhu do kuchyne. Stále máme málo ľudí,tak by som zabila dve muchy jedným tým, nooo... ako to je... jedným buchnutím. Pozrela na uja Voloďu, ktorý stál pri aute a nemohol byť svedkom mojej dobročinnosti, a prikývla. Vraj sa teší. Som ju samozrejme okamžie upozornila aby si priniesla vlastné jedlo, pretože vyžierky ako zamestnancov nestrpíme.
Zamumlala niečo, čo mi znelo ako anulácia. Nevedela som,čo to znamená,ale pokladala som to za súhlas. Veď logicky, nie: ANU ako ANO a LACIA... to sice neviem,ale keď je tam ANO, tak je to pohoda.
Doma som sa na to slovo pýtala ocka. Neviem prečo ho to tak nahnevalo a potom strašne dlho kričal do telefónu a posielal niekam nejakých upratovačov. Som pochopila,že ich poslal do domu Mucíkovej mamky a má pravdu. Jak som tam bola minule,tak mala zaprášené kríky na záhrade.
Toto sa mne ako manželke nikdy nestane. Už mám totiž záhradníka, nie som taká neschopná ako tá ženská.
Jééé a volal mi Mucík. Je to vlastne prvý raz,čo zavolal sám od seba. A splietal niečo o nejakom rozhovore a vysvetľovaní nášho vzťahu. Celú dobu šepkal. Ale je taký romantický. Dal si so mnou tajné rande v tom maličkom moteli, kde sme sa spolu vtedy.... zoznamovali.
Snáď si ale nebude myslieť,že sa budeme zoznamovať zase. Som slušne vychované dievča, takže ďalšie bum bum bude až po svadbe!
Svadobné šatičky visia na háčiku,žiarlivá svokra na mráčiku. Túto novú básničku ma naučil ocinko,aj keď ju celkom nechápem...
Vymyslený príbeh
Komentuj
12 komentov k blogu
1
chiflada
14. 1.januára 2009 13:33
Dokonalosť sama k tomuto len BRAVÓ!
2
eh to je super tak toto by som nikdy necela zazit ani ako ta svokra ani ta zenska
3
"... tú kravu poslal kúpiť mi niečo na upokojenie. Je neschopná, vrátila sa s čajom na nervy! Keby aspoň nejaký kožuch alebo náramok,ale čaj..."
Zase raz skvelé
Zase raz skvelé
7
toto je superne
"Pozvala som ju ako obsluhu do kuchyne. Stále máme málo ľudí,tak by som zabila dve muchy jedným tým, nooo... ako to je... jedným buchnutím. Pozrela na uja Voloďu, ktorý stál pri aute a nemohol byť svedkom mojej dobročinnosti, a prikývla. Vraj sa teší. Som ju samozrejme okamžie upozornila aby si priniesla vlastné jedlo, pretože vyžierky ako zamestnancov nestrpíme."
"Pozvala som ju ako obsluhu do kuchyne. Stále máme málo ľudí,tak by som zabila dve muchy jedným tým, nooo... ako to je... jedným buchnutím. Pozrela na uja Voloďu, ktorý stál pri aute a nemohol byť svedkom mojej dobročinnosti, a prikývla. Vraj sa teší. Som ju samozrejme okamžie upozornila aby si priniesla vlastné jedlo, pretože vyžierky ako zamestnancov nestrpíme."
Napíš svoj komentár