Prídem do školy, sadnem do lavice a prvé slová môjho (nemenovaného) spolužiaka sú:
Máš nabité PsP-éčko? Samozrejme, že tú otázku neadresoval mne, ale ďaľšiemu (inému) môjmu spolužiakovi, mňa také blbosti ako je PsP nezaujímajú. Ja si vystačím s The Sims 3, ktorú mám v mobile. Aj tak to nehrám bohvieako často.
No, veľký problém je, že väčšina moderných detí si myslí, že tí, ktorý nemajú PsP alebo iPhone, sú znižšej kategórie. Ale tú menšinu detí (nehovorím o cigánoch, tých z toho vynechám), ktorí nemajú PsP alebo iPhone, to jednoducho nezaujíma.
A ja sa už len musím pýtať:
KAM TENTO SVET SPEJE???
(2011, jdk)
(Článok uverejňujem v školskom časopise)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
uggla
30. 9.sept. 2011 23:08
Nikdy som nemala pocit, že je niekto menejcenný. Naopak, odkedy nás robia predmety niečím?
2
@uggla hmotné veci nás robia ničím. Všetko hmotné je relatívne a kedykoľvek pominuteľné teda v podstate je ničím. To čo sa skrýva v srdci je večné
Napíš svoj komentár