Treba sa mi učiť, tak píšem blog. Typické. Tvoja mama je momentálne dosť v kurze tak že to okomentujem aj tu.
Rok a pol stokujem v Bratisleve. A stokujem tam doslova. Lepšie povedané sockujem Aj keď tam tento rok niesom tak často, istá tekutá lahodina tečie potokmi, predaj pomarančov zaznamenal od septembra obrovský vzostup. Pozerám, že Tvoja mama sedí na internete, typujem, že v KC.. tak ma napadlo, že blog napíšem.
Skúšky sa pomaly blížia, ja sa plánujem učiť, začínam už druhý deň a nejako stále nemôžem začať.
Odkedy Tvoju mamu obíjalo a odkedy do nej udrel blesk sa toho dosť zmenilo. Trocha sme vzťahy utužili, čo ma teší, až na pár istých skutočností, ktoré mne osobne prídu veľmi vtipné. Tak, ako mi prišlo vtipné aj to, čo sa dialo minulý rok, napríklad v Rumunsku. Škoda, že to príde vtipné len mne.
To, čo sem teraz píšem nemá žiaden zmysel, ako tak čítam, ale musím predsa robiť niečo, čo mi zabráni učiť sa Deň je už na konci tak dnes to už nemá význam. Zajtra konečne začnem... samozrejme. To som si hovoril aj včera..
Tvoja mama sa stala mojou mamou a Kotolňa sa stala miestom takých vecí, s ktorými nechcem vychádzať na povrch zemský.
Čítam si staré statusy, smejem sa, spomínam. ("Chod do pice ja mam tiez Fx, sme v tom spolu." - S. B. Pochopil som, že výška splnila moje očakávania, spoznal som dobrú partiu dobrých ľudí, i keď minulý rok sme chodili sockovať viacerí (to by som nebol ja aby sa mi niečo nepáčilo a neboli tu nejaké negativistické veci No i tak sa to celkom drží, dá sa mi žiť. Žijem hlavne s pocitom, že tvoja mama stojí pri nás a stáť ešte minimálne rok a pol bude. Tak sa niektorí snažte, aby to tak bolo! Ak budem vedieť ako - pomôžem.
To, čo sa deje v mojom rodisku nejdem komentovať - nemá to význam, lebo je to proste všetko totálne na pi*u.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.