opíjajú ma,po dlhej dobe
ked stískam tvoje atomy,
tak rozletia sa rany moje
na šíre polia svištiacej noci,
soli trblietajúcej sa v ladovom ostrí,
roztok elixíru endorfínov rozosti
ponad spiace plachty mojej moci.
Bežím ti naproti po šedi cesty
nevnímam klepot ich opatkov
nevnímam žiale tvojich objektov
v ohnisku spalujúcom hviezdy
Hviezdy tak striebristé sta šperky Hérine
Žiaria ti na cestu do mojho svedomia,
žiaria ti na,odfukujú prach mojho vedomia,
Odpust mi Pane ! Neumrie v nevine!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
ixka
30. 3.marca 2008 15:53
Aj toto sa mi paci, lebo to ma dobre metafory... a ked to má dobre metafory, tak to za nico stojí.
Napíš svoj komentár