Krásne slová sú Vaším vlasom,
keď zotriem Vám z očí úlomky
hviezd,plameň ma zožiera spásou,
veď túžba k Vám rozvíja výhonky.

Vaša vrchnosť!Moja nízkosť!
Veď skrývate sa v takých miestach,
kde anjel by nemal veruže blízko,
naše ženy,pár z nich to vie snáď,

kypieť tak ako Vy,zmesou čokolády
a pižmových džúsov pre ducha.
Privieram oči,ked Vaše nálady
ctiteľ na oltári vyňuchá!

Viete však ukázať,jak šijú krosná,
zahodťe mravné maniere!
Nechcete snáď cnosťou byť noblesná?
Nie ! Nie ! Nie ! Nie ! Nie!

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár